Dňa 7. decembra 1941 sa odohral útok, ktorý je známy ako deň, ktorý bude navždy žiť v hanbe. 6. augusta 1945 o 8:15 japonského času bol na Hirošimu zhodil atómovú bombu „Little Boy“ z lietadla Enola Gay z výšky 9,4 km. Bombardovanie uvoľnilo energiu ekvivalentnú 15 kiloton TNT, čo zdevastovalo všetko v okruhu 1,6 km s požiarom rozšíreným na 11 km².

Druhé bombardovanie

O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, sa z ostrova Tinian vydalo lietadlo B-29 Boxcar a zhodilo bombu „Fat Man“ nad Nagasaki. Bomba explodovala 47 sekúnd po vypustení vo výške 503 m, uvoľňujúc energiu ekvivalentnú 21 kiloton TNT.

Surrender a následky bombardovania

Následkom atómových útokov na Hirošimu a Nagasaki zahynulo medzi 129 000 a 226 000 civilistov. Japonsko sa vzdalo Spojencovi 15. augusta len 6 dní po bombardovaní Nagasaki, čím fakticky ukončili druhú svetovú vojnu. Tieto udalosti vyvolali závod v jadrovom zbrojení medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom.

Boj o jadrovú mocnosť

Najsilnejšia jadrová zbraň v arzenálu USA je B83, s variabilným výkonom až do 1,2 megaton TNT, čo je približne 80-krát silnejšie ako bomba zhadzovaná na Hirošimu. Na druhej strane, Spartakus Bravo, testovaný 1. marca 1954, bol najvýkonnejší jadrový výbuch zrealizovaný Spojenými štátmi s výkonom 15 megaton TNT, čo je 1 000-krát silnejšie ako bomba na Hirošimu.

Studená vojna a vývoj jadrového zbrojenia

Studená vojna priniesla medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom rozšírenú snahu o nadobudnutie jadrovej nadvlády. Sovietska únia úspešne odskúšala svoju prvú jadrovú bombu 29. augusta 1949. Pomaly nabúdali prostriedky na potenciálny jadrový útok.

Cíľ a univerzálne strategické úvahy

V roku 1961 bola v ZSSR testovaná najväčšia jadrová bomba všetkých čias známa ako „Cár bomba“ s výkonom 58,6 megaton TNT. Napriek tomu, že bola určená len ako démonštrácia s cieľom psychologického nátlaku, išlo o udalosť, ktorá upevňovala bilaterálnu stratégiu známej ako „Mutual Assured Destruction“ (MAD), teóriu vyhýbania sa konfliktu v tieni vzájomného vybítia.