Vo filme Interstellar sa posádka vydáva na odvážnu misiu nájsť nový domov pre ľudstvo. Cez červiu dieru blízko Saturnu hľadajú vhodnú planétu. Červie diery sú však zatiaľ len teoretickým riešením pre prekonávanie obrovských medzihviezdnych vzdialeností. Preto sa dnes pozrieme na uskutočniteľnosť tradičnejších spôsobov medzihviezdneho cestovania a na výzvy, ktoré s tým súvisia.

Rýchlosť a rozsah našich súčasných technológií

Naša túžba objavovať vesmír nás priviedla k vytvoreniu úžasných technologických zázrakov. Skvelým príkladom je sonda NASA Parker Solar Probe, ktorá dosiahla rýchlosť 635 000 km/h pri prelete popri povrchu Slnka. Tento úspech bol možný vďaka gravitačnej asistencie pri prelete okolo Venuše, čím sa stala najrýchlejším objektom vyrobeným ľudskou rukou.

Výzvy medzihviezdneho cestovania

Napriek našim technologickým úspechom sú vzdialenosti medzi hviezdami ohromujúce. Uvažujme napríklad o ceste k Proxima Centauri, najbližšiemu hviezdnemu systému od Slnka, ktorý sa nachádza 4,3 svetelné roky ďaleko. Pri rýchlosti, ktorú dosiahla sonda Parker, by takáto cesta trvala približne 7 197 rokov. To naznačuje potrebu konceptu tzv. *generation ship* (generačnej lode), kde by celú cestu prežilo len niekoľko generácií ľudí.

Tento koncept vyvoláva etické otázky: Kto by sa dobrovoľne vzdal svojho života a života svojich potomkov pre takúto misiu? Fascinácia kolonizáciou Marsu však ukazuje, že ľudia sú ochotní podnikať odvážne kroky.

Výhľady do budúcnosti

Simulácie organizované laboratóriou NASA Jet Propulsion Laboratory naznačujú, že pomocou generačných lodí by mohlo trvať približne 90 miliónov rokov kolonizovať významnú časť našej galaxie – a to bez potreby futuristických technológií, ako je warp pohon.

Ešte fascinujúcejšou možnosťou je koncept Von Neumannových sond. Ide o teoretické samoreplikujúce sa kozmické lode, ktoré by mohli byť vyslané do vzdialených hviezdnych systémov. Tam by využili miestne zdroje na vytvorenie svojich kópií. Podľa simulácií by len 90 miliónov rokov stačilo na kolonizáciu celej galaxie.

Tento koncept zároveň konfrontuje Fermiho paradox, ktorý si kladie otázku: Ak je vo vesmíre toľko hviezd a planét, prečo sme ešte nezachytili žiadne známky mimozemských civilizácií?

Medzihviezdne cestovanie je síce náročné, no nie nemožné. Súčasné technológie nám umožňujú uvažovať o rôznych scenároch, od generačných lodí po samoreplikujúce sa sondy. Budúcnosť vesmírneho prieskumu je plná možností, no zároveň vyžaduje riešenie mnohých výziev – technologických, etických aj filozofických.

Zdroj informácii: ScienceTime24