, , ,

Úvahy o povahe reality a ilúziách

Úvahy o povahe reality a ilúziách

Úvahy o povahe reality: Zmysly nás môžu klamať

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, že naše zmysly nás môžu klamať o skutočnej podstate vesmíru? Odráža náš pohľad na svet späť na nás samých, na to, kým a čím sme, a na rozhodnutia, ktoré robíme? Svet, ktorý si budujeme, nás tiež konfrontuje s otázkami: Čo ak realita, ktorú vnímame, nie je nič iné ako zložitá ilúzia vytvorená našou mysľou? Tento koncept, ktorý evokuje myšlienky zo sci-fi, je jadrom revolučnej práce kognitívneho psychológa Donalda Hoffmana.

Historický kontext a chyby vnímania

Kedysi sme si mysleli, že Zem je plochá, pretože tak vyzerá. Pytagoras zistil, že sme sa mýlili. Potom sme si mysleli, že Zem je nehybným stredobodom vesmíru, opäť preto, že to tak vyzerá. Koperník a Galileo znovu objavili, že sme sa mýlili. Galileo sa potom zamýšľal, či by sme nemohli nesprávne interpretovať naše skúsenosti aj inými spôsobmi. Napísal: „Myslím si, že chute, vône, farby a podobne prebývajú v našom vedomí. Ak by bolo odstránené živé stvorenie, všetky tieto kvality by boli zničené.“ Mohol byť Galileo správny? Mohli by sme sa až tak veľmi mýliť vo vnímaní našich skúseností?

Neuroveda a proces videnia

Neurovedci nám hovoria, že približne tretina mozgovej kôry je zapojená do videnia. Keď len otvoríte oči a rozhliadnete sa po tejto miestnosti, miliardy neurónov a bilióny synapsií sú zapojené. To je trochu prekvapujúce, pretože ak sa vôbec zamýšľame nad videním, myslíme si, že je to ako fotoaparát, ktorý iba zhotoví snímku objektívnej reality, taká, aká je. Áno, je tu časť videnia, ktorá je ako fotoaparát – oko má šošovku, ktorá zaostruje obraz na zadnú stranu oka, kde sa nachádza 130 miliónov fotoreceptorov. Takže oko je ako fotoaparát s 130 megapixelmi. To však nevysvetľuje miliardy neurónov a bilióny synapsií, ktoré sú zapojené do videnia. Čo tieto neuróny robia? Neurovedci nám hovoria, že v reálnom čase vytvárajú všetky tvary, objekty, farby a pohyby, ktoré vidíme. Zdá sa, že iba robíme snímku tejto miestnosti tak, ako je, ale v skutočnosti všetko, čo vidíme, konštruujeme. Neuvidíme celý svet naraz, konštruujeme to, čo v danom momente potrebujeme.

Teória Donalda Hoffmana o ilúzii reality

Predstavte si na chvíľu, že to, čo vnímame ako realitu, je skôr podobné sofistikovanému počítačovému rozhraniu, ktoré náš mozog zručne navrhol, aby zjednodušil komplexné fungovanie sveta. To je podstatou teórie Hoffmana, ktorá vyzýva myšlienku, že naše zmysly nám dávajú priamy prístup k vonkajšiemu svetu. Jeho práca vyvoláva diskusie v kognitívnej vede, filozofii a fyzike a pozýva nás, aby sme spochybnili samotnú podstatu reality, tak ako ju chápeme.

Komplexnosť reality a jej skrytie

Podľa Hoffmana komplexnosť reality spôsobuje, že zostáva skrytá pred naším chápaním. Naznačuje, že naše vnímanie sveta nie je priamym zobrazením objektívnej reality. Predpokladali sme, že existuje dosť tesný vzťah medzi našimi vnemami a realitou. Ak sa pozriem hore a uvidím mesiac, potom tam vonku v priestore a čase niečo existuje, čo zodpovedá tomu, čo vnímam. A ak vezmeme evolučný proces vážne, tak toto je vylúčené. Naše vnímania sú tam, aby viedli adaptívne správanie. Bodka. Nie sú tam, aby vám ukázali pravdu. V skutočnosti si myslím, že sú tam, aby pravdu skrývali, pretože pravda je príliš komplikovaná.

Evolúcia vnímania a úloha vedomia

Evolúcia nám dala vnímania, ktoré vedú adaptívne správanie, a súčasťou tohto procesu je skrývanie pravdy a poskytovanie „sladkostí pre oči“. Prístup Hoffmana vyžaduje radikálnu reformuláciu nášho chápania povahy objektívnej reality a nášho chápania času vo svetle evolučných výsledkov. Navrhuje, že vedomie, a nie priestor a čas a fyzikálne objekty, je fundamentálne. Naša najlepšia veda nám hovorí, že priestor a čas nie sú fundamentálne. Prečo je to dôležité? Po stáročia hlbokí myslitelia považovali zem, vzduch, oheň a vodu za základné prvky – to bola redukcionistická myšlienka, že nič nebolo elementárnejšie a že by ste mohli postaviť všetko z týchto základov. Keď sme dostali periodickú tabuľku prvkov, uvedomili sme si, že samozrejme, chceme študovať zem, vzduch, oheň a vodu – existuje veda o spaľovaní pre oheň, vedy pre všetky tieto iné veci, vodu a podobne, takže budeme robiť vedu pre tieto veci, ale fundamentálne, nie, nie. Ak hľadáte niečo fundamentálne, sú to nesprávne stavebné bloky.

Výzvy a diskusie o teórii

Hoffmanove myšlienky vyvolali značný záujem a diskusie, ale stojí za to spomenúť, že ide o aktívnu oblasť výskumu. Vedecká komunita aktívne skúma platnosť a dôsledky jeho teórií. Kritici, hoci sú Hoffmanovými nápadmi fascinovaní, poukazujú na ich špekulatívnu povahu a výzvy empirického testovania. Tieto teórie tiež vyvolávajú diskusie o ich dôsledkoch pre naše chápanie vedomia a vzťahu medzi mysľou a realitou.

Obrázky: AI, Zdroj: ScienceTime24

Tags

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Články o Prírode

Veda a Technika

Náš portál veda-technika.sk prešiel výraznou zmenou dizajnu a celej štruktúry. Po novom sa naša stránka stáva oveľa dynamickejšou a modernejšou. Z pôvodných statických podstránok zameraných na prácu rôznych vedeckých a vzdelávacích inštitúcií na Slovensku a v zahraničí sme sa rozhodli zamerať náš portál na aktuálne poznatky popularizačnou formou pre mládež aj laikov, ktorí obdivujú vedu. Našou ambíciou je priblížiť vedu verejnosti a prezentovať ju zábavnou formou.

Veda je to, čo nás posúva vpred.