Predstavte si, že v Nemecku by sa na rôzne náboženské komunity vzťahovali odlišné rodinné práva. Ako protestant by ste sa riadili iným právom ako váš katolícky či moslimský priateľ. Ako protestantský kresťan by ste sa pri registrácii manželstva, rozvode alebo určovaní opatrovníctva obracali na miestnu protestantskú cirkev, kde by vo vašom prípade rozhodoval farár ako sudca. Neboli by ste schopní byť bez spovednej alebo náboženskej príslušnosti, pretože právny systém by vás v takom prípade nedokázal uspokojiť. Čo môže znieť našim súčasným západným ušiam ako bizarné, je v mnohých krajinách sveta realitou. Približne v jednej tretine všetkých krajín sveta sa na rodinné právo uplatňuje náboženská, a niekedy aj etnická príslušnosť zúčastnených strán. Toto je aj prípad Jordánska. V Jordánsku je oficiálne uznaných 11 kresťanských komunít, ktoré majú právo uplatňovať vlastné rodinné zákony a zakladať vlastné cirkevné súdy. Moslimské súdy, tzv. šaría súdy, majú jurisdikciu nad moslimskými občanmi v otázkach rodinného práva, zatiaľ čo cirkevné súdy rozhodujú prípady týkajúce sa ich vlastných komunít.
Keď sa pozrieme na islamské rodinné právo, od roku 2000 sa uskutočnili mnohé reformy (napríklad v rokoch 2001, 2010 a 2019). Avšak rodinné zákony kresťanských komunít zaostávajú za týmito reformami. Zoberme si byzantský rodinný kódex, ktorý uplatňuje gréckopravoslávna komunita, najväčšia a najstaršia kresťanská komunita v Jordánsku. Tento zákon nebol reformovaný od vzniku Hašimovského kráľovstva Jordánsko v roku 1946, a nie je jasné ani členom cirkvi, ani cirkevným sudcom, kedy sa naposledy reformoval. Otázkou teda je, prečo je zjavne ťažšie reformovať rodinné zákony kresťanských komunít ako islamské rodinné právo. Táto otázka sa stáva ešte pálčivejšou, keď zvážime jednotlivé ustanovenia byzantského rodinného kódexu týkajúce sa rozvodu. Rozvod je založený na zavinení a je rodovo zaujatý. Napríklad manžel môže požiadať o rozvod, ak sa jeho manželka zúčastňuje na pretekoch a poľovačkách, úmyselne ničí jeho spermie alebo sa zapája do mimomanželských vzťahov. Naopak, manželka môže požiadať o rozvod, ak jej manžel neposkytuje finančnú podporu alebo ju opustí na najmenej tri roky. Byzantský rodinný kódex výslovne stanovuje, že fyzické násilie, ako je bitie, nie je dôvodom na rozvod. Taktiež stanovuje, že strany sa nemôžu dohodnúť na rozvode, čo sťažuje mužom a ženám rozchod po vzájomnej dohode. Pokiaľ ide o výživu, manžel je povinný finančne podporovať svoju manželku a deti. Avšak ženy strácajú právo na výživu, ak sú považované za neposlušné, čo muži často využívajú na obídenie svojich finančných povinností. Podľa súdnych dokumentov deti narodené mimo manželstva nemajú právo dediť po svojich biologických otcoch a podľa byzantského rodinného kódexu nemajú biologickí otcovia povinnosť finančne podporovať tieto deti. Oficiálny vek manželstva je 12 rokov pre dievčatá a 14 rokov pre chlapcov. To ešte viac kladie otázku, prečo je ťažké reformovať byzantský rodinný kódex, keď zvážime všetky diskriminačné ustanovenia proti ženám a deťom narodeným mimo manželstva, ktoré tento zákon obsahuje.
Prípadová Štúdia z Jordánska a Jeruzalema
Vykonávanie výskumu o rodinných zákonoch kresťanských komunít je náročné z viacerých dôvodov. V prvom rade, súdne rozsudky vydané cirkevnými súdmi, ako aj práva, ktoré komunity uplatňujú, nie sú zverejňované. Preto je terénna práca zásadná pre moju prácu. Strávil som niekoľko mesiacov v Jordánsku a podnikol som výskumnú cestu do Jeruzalema. Počas tejto doby som uskutočnil rozhovory s právnikmi pracujúcimi na cirkevných súdoch, cirkevnými sudcami, aktivistami, ktorí sa zasadzujú za právne zmeny, politikmi a členmi rôznych cirkví. Taktiež som sa zúčastnil verejných zhromaždení organizovaných aktivistami. Tieto zdroje nám však poskytujú len časť príbehu, preto tiež analyzujem veľký počet písomných zdrojov, ako sú zákony, nariadenia, zápisnice parlamentných debát a brožúry vydané advokačnými skupinami. Použitie empirických dôkazov z rôznych metód a typov údajov mi pomáha zabezpečiť platnosť mojich zistení.
Moje kľúčové zistenie je, že pluralizmus štátnych právnych systémov, teda systém, kde na rôzne náboženské komunity uplatňuje odlišné rodinné právo, vytvára podmienky, ktoré robia zvlášť náročným reformu zákonov náboženských menšín. To je prípad z piatich hlavných dôvodov. Po prvé, v Jordánsku nedokáže jurisdikcia, územie a zvrchovanosť vzájomne korelovať. Byzantský rodinný kódex je regionálnym, a nie národným zákonom. Gréckopravoslávni kresťania v Jordánsku patria do Gréckopravoslávneho patriarchátu Jeruzalema, ktorý zahŕňa Izrael, Palestínu a Jordánsko. Zákon sa uplatňuje vo všetkých týchto troch krajinách. Hlava komunity, gréckopravoslávny patriarcha v Jeruzaleme, musí schváliť všetky zmeny byzantského rodinného kódexu, takže v tomto prípade nie je zákonodarca jordánska vláda a nemôže ovplyvniť zmenu. Druhým dôvodom je, že nadnárodná štruktúra cirkevných súdov a byzantského rodinného kódexu sťažuje advokačné úsilie. Kresťania musia koordinovať s rôznymi ľuďmi v rôznych krajinách, čo to robí náročnejším. Po tretie, cirkev je hierarchickou organizáciou a vedenie cirkvi a komunity sú v otázke reformy rozdelené. Ide o pokračujúci boj medzi vyššou vrstvou cirkvi, ktorú dominuje grécka etnická vrstva, a nižším arabským klérom a arabským zhromaždením o zdroje a politickú reprezentáciu. V minulosti grécke biskupi prejavili malý záujem o riešenie sťažností arabského cirkevného zboru. Štvrtým dôvodom je, že pluralizmus štátnych práv vytvára situáciu, v ktorej náboženské menšiny čelia diskriminácii zo strany vlastných cirkví, ako aj štátu. Diskriminácia v štátnom práve sa týka hlavne konverzie a medzináboženského manželstva. Zatiaľ čo moslimský muž môže vstúpiť do platného manželstva s kresťanskou alebo židovskou ženou, moslimská žena sa nemôže vydať za neveriaceho muža.
Zdroj: https://lt.org/