Ťažko je rozpoznať, čo to vlastne je – je to veľká konštrukcia podobná hangáru, ktorý vyzerá, akoby bol určený na výrobu niečoho dôležitého. Celý objekt je veľmi zabezpečený, oplotený a odrezaný od okolitého sveta. Otázky o temnej minulosti tohto miesta však nájdeme vo vnútri.

Pracovné podmienky a život v tábore

Keď vstúpite do vnútorných priestorov, uvidíte veľké haly a priestory, masívne pece, kde je jasné, že tu bola vysoká teplota. Na stenách a strope sú viditeľné stopy po ohni. Ide o starý nemecký inžiniersky zázrak, ktorý teraz chátra s tehlami obsahujúcimi plynové potrubia a kohútiky. Strašné myšlienky, ktoré sa vám naskytujú pri pohľade na toto miesto, sú pochopiteľné. Avšak, to, čo si myslíme, že sa tam udialo, môže byť iný príbeh.

Svedkovia minulosti

Ako som zistil, kľúč k odhaleniu histórie tohto miesta je menej ako 2 metre vzdialený od koncentračného tábora Sachsenhausen, ktorý nacisti postavili v roku 1936. Tento tábor sa nachádza na okraji Berlína, aby nemeckí občania o jeho existencii nevedeli príliš veľa. Nacisti chceli upevniť svoju moc a velenie, stále viac ľudí zmizlo z ulíc Berlína a okolitých miest, aby boli uväznení v tomto tábore.

Pekáreň a brutalita tábora

Pekáreň slúžila ako jedno z miest, kam boli väzni posielaní pracovať sedem dní v týždni. Dostávali minimum jedla a niektorí boli hnaní až na pokraj smrti. Aj keď tieto tábory neboli priamo smrtiace, náročná práca a nedostačujúce podmienky prinášali väzňom extrémne utrpenie.

Hororové zážitky väzňov

Pekáreň bola miestom, kde sa za deň produkovali tisíce chlebov. Pre väzňov to určite znamenalo viac útrap, pretože videli množstvo vyrábaného jedla, zatiaľ čo oni a ich spoluväzni v tábore hladovali. Avšak, paradoxne, práve pekáreň pre niektorých predstavovala záblesk nádeje, hoci za veľmi vysokú cenu. Nacisti boli neoblomní v požadovaní poslušnosti.

Zachovanie pamäti týchto miest

Brutalita týchto miest je nepopierateľná, ale nejde len o izoláciu miestnej populácie. SS, jedna z najobávanejších organizácií Hitlera, používala tieto miesta ako prvý krok k ničivej kampani. Saxon Housen sa stal prototypom pre budúce koncentračné tábory a tábory smrti.

Nádej a zázrak na konci vojny

V závere vojny, keď boli tábory oslobodené Sovietmi, pekáreň sa stala záchranou pre tých pár preživších väzňov. Sovietske vojská našli pekáreň a začali využívať jej kapacity na kŕmenie svojich vojakov a približne 3000 preživších väzňov. Vydržať v koncentračnom tábore bolo takmer zázrakom, ale prítomnosť pekárne v blízkosti bola pre nich veľkým požehnaním.

Záver a pripomienka

S odstupom času, temné roky ustupujú do zabudnutia, ale tieto miesta sú dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Svetskú realitu týchto táborov a zločinov nemožno poprieť. Tieto architektonické miesta budú slúžiť ako pripomienka v budúcnosti, keď už nebudú medzi nami ľudia, ktorí prežili hrôzy SS v týchto táboroch.

Zdroj informácii: www.sciencechannel.com