Koncept antigravitačného pohonu
Musel som sa vzdialiť a vytvoriť niekoľko konceptov a nápadov, ktoré by mohli skutočne obsahovať antigravitačný alebo gravitačný typ pohonného systému. Toto bol jeden z návrhov, s ktorým sme prišli na začiatok. Nebol by obmedzený len na lietanie vo vzduchu – mohol by lietať kdekoľvek, do vesmíru, dokonca aj do vody. Samozrejme, išlo o dizajn s vertikálnym vzletom, pretože mal vnútri gravitačný motor, ale nevyzeral veľmi vzrušujúco.
Požiadali sme preto umelca, aby pod neho umiestnil zelené lúče, ktoré ho urobili oveľa futuristickejším. Povedzme si jasne, že nie každý v spoločnosti si myslel, že by sme to mali robiť. Bolo dosť tých, ktorí cítili, že vyrábame lietadlá, sme v tom dobrí, a to je to, čo by sme mali robiť. Ale bolo pár ľudí, vrátane niektorých veľmi vysokopostavených, ktorí cítili: „Poďme sa aspoň trochu pozrieť do budúcnosti.“ A tak sa koncept stal známym ako „Green Glow„.
Projekt Green Glow
Ako vedúci projektu Green Glow bola Ronova práca nájsť a vyvinúť pokročilé pohonné systémy na prekonanie gravitácie. Potenciál bol obrovský – keby sa to podarilo, úplne by to zmenilo letecký priemysel. A Ron nebol sám. V približne rovnakom čase v USA začala NASA paralelný projekt vedený leteckým inžinierom Markom Millisom.
„Bolo to okolo roku 1996, keď ma požiadali, aby som viedol projekt Breakthrough Propulsion Physics,“ spomína Millis. „Išlo o veci ako neraketové vesmírne pohony, medzihviezdny pohon, manipuláciu s gravitáciou a podobne. Pri tomto projekte bola idea myslieť radikálne, vo veľkom.“
Dnes NASA tvrdí, že pokročila ďalej a nechce sa obzerať späť. „Nemôžem tam ísť, aby som o tom hovoril, pretože NASA túto prácu momentálne nerobí,“ hovorí Millis.
V BA Systems je situácia rovnaká – spoločnosť už nechce diskutovať o projekte Green Glow. „Pýtali sme sa, či by sme mohli ísť a hovoriť s nimi o tom, ale oni jednoducho povedali nie.“
Ovládanie gravitácie je temná a nebezpečná veda, ale podobne ako moderná alchýmia sľubuje žiarivú odmenu. Môže však zničiť vašu povesť.
Lekcia z histórie: Prípad profesora Laweita
O niekoľko rokov skôr Ron sledoval, ako experiment s gravitáciou zničil jedného z najznámejších britských vedcov. „Tentoraz volám po dobrovoľníkovi,“ povedal profesor inžinierstva na Imperial College v Londýne Eric Lawe. „A potom roztočíme najväčší gyroskop dňa, ktorý je tu.“
Ron bol, podobne ako milióny ďalších, očarený Laweovou vianočnou prednáškou v Kráľovskej inštitúcii v roku 1974. „Môžem ho teraz prinútiť, aby ho zdvihol,“ tvrdil Lawe, naznačujúc, že otáčaním ťažkého kolesa dokáže pôsobiť proti gravitácii.
Ron sa vrátil do Kráľovskej inštitúcie, aby sa pokúsil reprodukovať tento efekt. „Cíti sa to ľahké?“ pýta sa. „Áno, cíti sa to veľmi ľahké,“ odpovedá kolega. S pomocou spoluinžiniera Dr. Adama Veka skúma jav: „Keď spomalím, cíti sa to…“ „Myslím, že v Leeovej mysli bola myšlienka, že existovala sila jedným smerom viac ako druhým, a tak sa gyroskop začne dvíhať, čo vyvoláva dojem, akoby strácal hmotnosť. Nie je to tak. Je to len ilúzia.“
„Ale je to tak, že keď sa gyroskop otáča rovnakým smerom, ako sa točí, dostáva zdvih nahor,“ vysvetľuje Ron. „A keď ho otáčam v opačnom zmysle… Ó, to vyzerá naozaj ťažko! Opatrne!“ Keď sa otáča v opačnom smere, deje sa opak a zdá sa, že je ťažší.
V nádeji, že urobí z ovládania gravitácie predmet seriózneho výskumu, Lawe uznal svoju chybu. Napriek tomu bola jeho povesť trvalo poškodená. Bol odmietnutý akademickou komunitou a cítil sa nútený opustiť svoju pozíciu v Kráľovskej inštitúcii.
„Profesor Lawe sa dostal do veľkých problémov, v podstate kvôli tvrdeniu, že sa to stalo ľahším, čo je anti-gravitácia, a akademici skočia na akékoľvek anti-gravitačné zariadenie ako na niečo nemožné,“ vysvetľuje Ron. „No nie je to nemožné, len nevieme, ako na to. Mali by sme sa na to pozrieť ako na lietanie v minulom storočí. V tých časoch bol každý, kto tvrdil, že vie lietať, považovaný za šialenca.“
Sen o prekonaní gravitácie
Sen o bezproblémovom vznášaní sa zo Zeme nie je obmedzený len na inžinierov. Napriek tomu, že je táto téma taká kontroverzná, mnohých akademikov myšlienka celkom láka. Medzi nich patrí aj Dr. Tamara Davis:
„Od detstva som vždy chcela navštíviť iné planéty a ísť do vesmíru. Mať formu pohonu, ktorá by ma tam ľahko dostala, by bolo fantastické. Ale ešte nevieme, či môžeme manipulovať s gravitáciou alebo ju nejako ovládať.“
Elektromagnetizmus: Sila, ktorú dokážeme ovládať
Existuje jedna základná sila, o ktorej vieme, že ju môžeme ovládať, a ktorú sme použili na vybudovanie nášho moderného sveta – elektromagnetizmus. Ten nám dáva lákavú ilúziu ovládania gravitácie, keď levitujeme magnet.
Elektromagnetické odpudzovanie vyrovnáva hmotnosť magnetu použitím rovnakej magnetickej polarity v základni. „Vieme, že rovnaké náboje sa odpudzujú, takže tu máme len magnetické pole, ktoré levituje magnet. Nie je na tom nič záhadné, je to len elektromagnetizmus.“
Sila ovládania, ktorú získavame z elektromagnetizmu, spočíva v tom, že môžeme meniť jeho polaritu a spôsobiť buď odpudzovanie alebo priťahovanie. „V elektromagnetizme máme pozitívne náboje a negatívne náboje a tie sa zvyčajne navzájom priťahujú. Ak máte pozitívny náboj a pozitívny náboj, budú sa navzájom odpudzovať.“
„Nebolo by skvelé, keby sme dokázali prinútiť gravitáciu fungovať opačne a mohli levitovať veci pomocou gravitácie? Jediný problém je, že neexistuje žiadna negatívna gravitácia, žiadna antigravitácia, ktorá by tlačila. Gravitácia vždy priťahuje, pokiaľ vieme.“
Dôvod sa zdá byť ten, že na rozdiel od elektromagnetizmu má gravitácia len jeden druh polarity – pozitívnu. Jedna hmota je jednoducho priťahovaná k druhej.
„Gravitácia a elektromagnetizmus sú úplne odlišné sily. Gravitácia má veľmi špeciálnu vlastnosť – sčítava sa. Vo vnútri atómu je pozitívne jadro obklopené negatívnymi elektrónmi, takže elektromagnetická hodnota sa ruší. Zatiaľ čo nič neruší jeho hmotnosť.“
„Takže sila pôsobiaca na jeden atóm sa pridáva k sile pôsobiacej na iný atóm, čím vytvárajú príťažlivú gravitačnú silu. Takže ak máte dostatok týchto atómov pohromade, ako v planéte alebo v hviezde, gravitačná sila je veľmi silná. Gravitácia je teda odlišná, sčítava sa s pribúdajúcim množstvom hmoty, čo ostatné sily nerobia.“
Obrázky: AI, Zdroj informácii: www.sciencechannel.com