Prvé dojmy z tejto lokality nie sú nič prekvapujúce. Nachádza sa tu kúsok neškodnej veže a malý domček v blízkosti, ale okrem toho nič zvláštne. Hoci je táto oblasť dobre udržiavaná, je zrejmé, že nikto nikdy toto miesto nenazýval domovom.

Tajomstvo malej budovy

Táto malá budova v skutočnosti ukrýva obrovské tajomstvo. Keď prejdete cez nenápadný vchod, uvedomíte si, že ste súčasťou veľmi rozsiahlej operácie. Dostanete sa do dlhého podzemného tunela, ktorý vedie do veľkého podzemného labyrintu. Je zrejmé, že niekto chcel ísť pod zem, aby niečo veľmi cenné skryl pred niečím veľmi strašným. Toto je jasne miesto, ktoré niekoľkí vybudovali zo strachu. Tak aké hrôzy prinútili ľudí vybudovať toto miesto v tomto kopci a udiala sa tu vôbec nejaká katastrofa?

Pôvod stavby

Korene tejto stavby siahajú hlboko do obáv plných prvých rokov studenej vojny, keď svet práve vstúpil do nukleárneho veku. V roku 1949 Jozef Stalin, jeden z najbrutálnejších diktátorov histórie, odpálil atómovú bombu. To západ prekvapilo a zmenilo celú hru. Prezident Truman oznámil, že musíme teraz upozorniť celý svet na ohrozenie, ktoré táto udalosť prináša. So šíriacim sa strachom po celom svete sa po celom Britániu začali objavovať zariadenia ako toto.

Ale nešlo len o úkryt počas druhej svetovej vojny. Británia mala sieť radarových staníc na varovanie pred nacistickým útokom, ale keď sa stala hrozbou sovietsky útok jadrovými zbraňami, nasledoval uponáhľaný pokus o vybudovanie nových. Skoré varovanie sa stalo top prioritou počas studenej vojny.

Radarový systém Rotor

Vybudovaný pod pláštikom tajomstva, nový radarový systém menom Rotor mal sieť operačných centier po celej krajine vrátane tohto kelvónskeho tajného jadrového bunkra. Počas testovania jadrových zbraní na konci 40. rokov a začiatku 50. rokov si uvedomili, že čokoľvek nad zemou by aj malá jadrová zbraň úplne zdevastovala. Avšak ľudia by mohli prežiť, ak by boli pod zemou.

Strategická poloha a konštrukcia

Samotná poloha bola čiastočne strategická, pretože v blízkosti sa nachádzala vojenská letecká základňa, ale dôležitá bola aj povaha skaly, pretože táto bola pod oveľa tvrdším podložím, pokrytým 4,5 metra hrubou vrstvou ornice. Vonkajšia vrstva bunkra bola Faradayova klietka, ktorá ho chránila pred elektromagnetickým impulzom. Vnútri tejto bolo tehlové obloženie, betónová stena hrubá 9000 kilogramov a tri plne funkčné poschodia. Tunel dlhý 110 metrov vedie k vchodu, ktorý sa tvári ako malý vidiecky bungalov. Toto bola obrovská konštrukcia s rozlohou 2500 metrov štvorcových, úplne skrytá. Na jej vybudovanie sa použilo približne 36 000 ton betónu, skutočný inžiniersky zázrak.

Bezpečnosť a tajomstvo

V 50. rokoch vedeli všetci, že po celom Rusku sú špióni, a to znamenalo, že bolo nemožné udržať v tajnosti, že v celej krajine sa nachádzajú veliteľské bunkre. Nikto však presne nevedel, kde sa tieto bunkre nachádzajú.

Súčasný majiteľ a protokol pri útoku

Teraz je majiteľom Mike Parish, farmár, na ktorého pozemku sa tento bunker nachádza. Stal sa odborníkom na túto lokalitu a pozná jej protokol pri naliehavom útoku. Máme tu bránu, ktorá sa raz zavrie a všetci budú tu uväznení aspoň na 3 mesiace. Bunker by mohol podporovať až 600 obyvateľov a raz uzamknutý, boli to práve tieto stroje, ktoré udržiavali radiáciu vonku.

Problémy s rotorovým systémom

Hoci bunker fungoval podľa plánu, širšia sieť Rotor čoskoro čelila problémom. Postavená za menej ako rok, veľmi rýchlo, ale zaujímavým spôsobom sa radary stali pomerne rýchlo zastaranými. Už len o pár rokov nebola potreba týchto rotorových kontrolných centier, ale vzhľadom na blízkosť k Londýnu a centrálnej vláde mala táto lokalita čoskoro potenciálne oveľa dôležitejšiu úlohu.

Nová úloha bunkra

Všetky hlavné mocnosti počas studenej vojny vyvíjali veľké podzemné bunkre, zariadenia, ktoré by boli schopné prežiť v prípade jadrového útoku, a to na zachovanie a ochranu vlády, ak by sa všetko pokazilo. Tu bol spôsob, aspoň aby mohli udržať nejakú formu kontroly aj v zdevastovanej krajine. Okolo polovice 80. rokov mala Británia novú sieť regionálnych vládnych sídiel, z ktorých mnohé využívali pôvodné bunkre Rotor.

Plán pre prípad jadrového útoku

Britská vláda mala v prípade jadrového útoku krátko sa rozpadnúť a všetci členovia kabinetu by boli priradení do rôznych regiónov krajiny, kde by šli a minister koruny by bol najvyšším človekom na míle ďaleko. V tejto najhoršej situácii by toto zariadenie v blízkosti Londýna chránilo niekoľko stoviek kľúčových osôb a umožnilo by im prežiť týždne s telekomunikačným spojením tohto miesta s inými regionálnymi centrálami a vysielacím štúdiom BBC na komunikáciu s tými vonku.

Koordinácia národnej obnovy

Dôstojník zodpovedný by zohrával kľúčovú úlohu pri koordinácii obnovy národa, ale najprv museli byť občania uistení, že existuje skutočná šanca na prežitie. Bolo dôležité, aby vláda nedovolila ľuďom vedieť, aké zlé by boli účinky jadrovej vojny. Mali obavy, že ak by ľudia skutočne vedeli, čo by sa stalo, stratili by nádej.

Vláda a nádej

Vlády po celom svete vydali rady, čo robiť v prípade katastrofy, ponúkajúce určitú nádej, ktorej sa dalo držať. Ale keby bomby kedy boli zhodené, práve v miestnostiach ako táto by sa odohrával skutočný boj o prežitie. Mohli by sledovať to na týchto studených mapách, červené boli pozemné výbuchy, ktoré produkovali veľa radiácie, pretože dvíhali prach, a to bola hrozba, pretože radiácia sa prenáša na prachu. Na druhej strane by boli ľudia, ktorí by vedeli písať dozadu a popisovať, kde sa radiácia šíri, takže by sa tieto informácie neustále prenášali hore, aby mohli nasadiť autobusy a autá na presun obyvateľstva mimo radiácie, ak by to bolo vôbec možné. Ak by bolo miesto povolané do akcie, osud populácie by bol v rukách tých, ktorí by tu pracovali. Myslím si, že by boli veľmi profesionálni a plnili by svoju prácu, ale viem, že keby som bol tu dole a vedel by som, že moja rodina je v