Ak by som vás požiadal, aby ste zavreli oči a predstavili si hranicu, aký obraz by vám napadol? Väčšina z nás by si pravdepodobne predstavila čiaru na mape, masívnu bariéru, múr alebo plot. Toto je hranica, ktorú sme všetci naučení vidieť, keď sa pozrieme na atlas. Tento obraz hranice nazývam statickou hranicou. Je to jasná predstava, kde jeden štát končí a druhý začína.

Na druhej strane existuje aj iný teoretický model, ktorý sa objavil najmä po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Tento model označujem ako zmiznutú hranicu– hranicu, ktorá už neexistuje, alebo sa predpokladalo, že hranice sa stanú zanedbateľnými relikviami minulosti.

Statické a zmiznuté hranice

Statické a zmiznuté hranice sú dva známe teoretické rámce, ktoré už máme. Keď som však začal písať svoju knihu a skúmať otázku hraníc, znepokojovalo ma, že ani jeden z týchto modelov nedokáže opísať oveľa zložitejšiu, dynamickú a nuansovanú právnu a politickú realitu okolo nás. Hranice už nie sú statické, ale rozhodne nezmizli.

Pohyblivá hranica

Mojou základnou výskumnou otázkou bolo pokúsiť sa konceptualizovať túto komplikovanú právnu realitu, ktorá doteraz nemala názov, titul ani konceptuálny rámec. Táto kniha sa snaží povedať: Ak uvažujeme o hraniciach, nemôžeme už premýšľať len o tom, ako jednotlivci prekračujú hranice, ale musíme sa pozrieť aj na to, ako sa samotné hranice pohybujú s cieľom regulovať mobilitu.

Zákony a právna regulácia

Môj postup spočíval v skúmaní existujúcej literatúry a rámcov, vrátane modelov statickej a zmiznutej hranice. Identifikoval som ich slabiny, ktoré nedokážu postihnúť svet okolo nás. Snažil som sa zachytiť dramatické zmeny v spôsobe, akým štáty regulujú mobilitu, a ukázať, že ani statické, ani zmiznuté modely hraníc nepopisujú súčasnú realitu. Výskum mi ukázal, že hranice sa menia ešte dramatickejšie ako kedykoľvek predtým.

Príklady z USA, Kanady a Austrálie

V Spojených štátoch zaviedli tzv. zrýchlené odstránenie, čo znamená, že orgány vymáhajúce právo môžu veľmi rýchlo odstrániť osoby alebo im odmietnuť vstup. Tento proces sa neodohráva len na teritoriálnej hranici, ale aj v zóne do 160 kilometrov od nej.

V Kanade zdokonalili techniku kontroly dokumentov v zahraničí, čo znamená, že dokumenty a oprávnenie na vstup kontrolujú už pred odletom.

V Austrálii vytvorili pomocou zákona tzv. migračnú zónu, kde aj keď fyzicky vstúpite do krajiny, z právneho hľadiska tam nikdy nevstúpite.

Záver a úvahy o budúcnosti

Pretože sú hranice tak dynamické a legislatíva a politika musia zohľadniť túto novú realitu, je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako dokážeme reagovať na túto novú právnu situáciu vo svete. Tieto zistenia sú relevantné, pretože sa zaoberajú niektorými z najťažších otázok, ktorým ako spoločnosť čelíme. Týkajú sa toho, kto patrí dovnútra, kto sa dostane dnu a podľa akých kritérií. Ak majú nové zákonné modely na reguláciu mobility presiahnuť teritoriálne hranice a ich statickú realitu, musíme zmeniť spôsob, akým implementujeme práva v kontexte mobility a migrácie.

Zdroj informácii: https://lt.org