Hľadáme mimozemšťanov na povrchu Marsu. Teraz je tam robot nazývaný Perseverance, ktorý sa nachádza na starovekej riečnej delte v tom, čo vieme, že bolo starobylým jazerom. Vŕta dole, aby odobral vzorky a pokúša sa nájsť dôkazy o existencii života, pretože tam bola voda a všetky veci, ktoré považujeme za nevyhnutné pre život.
Hľadanie mimozemského života v našej slnečnej sústave
Nebol by som prekvapený, keby existovali mimozemšťania na Marse – pravdepodobne marťanské mikroorganizmy. Máme misiu nazvanú Europa Clipper, ktorú vypustia k Jupiterovmu mesiacu Europa. Je to zamrznutý mesiac približne rovnakej veľkosti ako náš mesiac, ale celý povrch tvorí ľad. Pod povrchom sa nachádza viac vody – slanej vody s obsahom chloridu sodného – a je tam viac vody než vo všetkých oceánoch Zeme dokopy, približne trojnásobné množstvo. Preto je Europa kandidátom na život a posielame tam kozmickú loď, aby sme život hľadali.
Nie je bláznivé navrhovať, že život mohol vzniknúť niekde inde než na Zemi. Hľadáme ho v slnečnej sústave, ale čo ma znepokojuje, je skutočnosť, že sme hľadali rádiové signály a pátrame po akýchkoľvek známkach inteligentného života v našej galaxii, no nevidíme absolútne nič. Astronómovia to nazývajú „veľké ticho“ – je to tak trochu zloveštý názov.
Veľké ticho vesmíru
Zdá sa, že v Mliečnej dráhe existuje 20 miliárd potenciálne Zemi podobných planét. Mali by ste si myslieť, že je tam veľa miesta a veľa času, takže by tam mali byť veci, ale nič nevidíme. Vysvetlenie, ak je to naozaj pravda, je pravdepodobne v biológii. Ak sa pozrieme na históriu života na Zemi, trvalo takmer 4 miliardy rokov od prvej bunky k civilizácii – štyri miliardy rokov, čo je tretina veku vesmíru.
Najlepší odhad je, že sme neuveriteľne šťastní, že sme tu, pretože je to jednoducho taký zázrak. Predstavte si planétu, ktorá podporuje neprerušený reťazec života po celú túto dobu násilností vo vesmíre – neprerušený reťazec života po štyri miliardy rokov, aby sme dospeli k niečomu ako sme my – zbierky atómov, ktoré dokážu premýšľať. Myslím, že je to jednoducho veľmi nepravdepodobné.
Je to desivé a zároveň aj povznášajúce, pretože to znamená, že sme ako druh a planéta neuveriteľne vzácni. Mohli by sme byť jediným ostrovom významu v oceáne 400 miliárd sĺnk.
Fascinujúce pátranie po mimozemskom živote
Hľadanie mimozemského života fascinovalo ľudskú predstavivosť po stáročia. Od starovekej mytológie po modernú vedu sme vždy vzhliadali k hviezdam a pýtali sa: sme sami? S technologickým pokrokom sa naša schopnosť skúmať vesmír zvýšila a možnosť nájsť mimozemský život sa zdá bližšie než kedykoľvek predtým. Napriek rokom hľadania sme však ešte neobjavili definitívny dôkaz života mimo Zeme.
Nedávne objavy exoplanét, z ktorých niektoré sú potenciálne obyvateľné, ponúkajú lákavé náznaky, že možno nie sme sami. Ak sa vrátite späť približne 15 alebo 20 rokov, poznali sme iba našu slnečnú sústavu, takže bolo možné veriť, že všetky tie hviezdy na oblohe boli len hviezdy, nevedeli sme to istotne. Teraz sme však objavili viac ako tisíc planét okolo hviezd.
Pozoruhodné je, že Kepler skúmal iba malý kúsok oblohy, aby urobil akýsi prieskum, a našiel šesť Zemi podobných planét. Sú to kamenné planéty v správnej zóne okolo hviezdy, takže teplota je správna, mohli by tam byť oceány a rieky. Ak to rozšírime na celú oblohu, počet, o ktorom teraz ľudia hovoria, je 20 miliárd Zemi podobných planét, ktoré by mohli mať život v Mliečnej dráhe – dvadsaťtisíc miliónov ďalších Zemí.
Záhada chýbajúcich mimozemšťanov
Napriek objavu mnohých Zemi podobných planét v Mliečnej dráhe sme zatiaľ nenašli žiadny definitívny dôkaz mimozemského života. Niektoré teórie naznačujú, že možno nehľadáme na správnych miestach alebo že podmienky pre život sú zložitejšie, než sme pôvodne predpokladali. Iní špekulujú, že inteligentné civilizácie sa možno zámerne vyhýbajú kontaktu s nami.
Keď si uvedomíme, že existuje takmer nekonečné množstvo mimozemských svetov s podmienkami podobnými Zemi, je ťažké pochopiť, že sme nezaznamenali ani jediný podpis inej civilizácie. Táto záhada zostáva jednou z najväčších záhad vesmíru a zanecháva nás túžiacich po odpovediach.
Fermiho paradox a teória temného lesa
Tento problém dostal názov Fermiho paradox podľa fyzika Enrica Fermiho. Pretože teraz vieme o 20 miliardách Zemí, galaxia existuje takmer celý vek vesmíru – 13 miliárd rokov, prečo sme nevideli dôkaz o inej civilizácii?
Fermiho paradox spochybňuje absenciu mimozemského života napriek rozľahlosti vesmíru a septiliónov hviezd v ňom. Hypotéza veľkého filtru naznačuje, že existuje bariéra, ktorá bráni civilizáciám postupovať za určitý bod, čo spôsobuje ich vyhynutie. Ale čo ak je bariéra pred nami?
Tu prichádzame k hypotéze temného lesa, ktorá tvrdí, že inteligentné civilizácie zostávajú tiché a skryté, podobne ako zvieratá v temnom lese, zo strachu, že budú objavené a eliminované inými silnejšími a pokročilejšími civilizáciami. Táto desivá možnosť nás núti zvážiť, že vesmír možno nie je také pohostinné miesto, ako sme si mohli myslieť.
Teória temného lesa – vesmír ako nebezpečná džungľa
Hypotéza temného lesa navrhuje, že inteligentné civilizácie sa zúčastňujú kozmickej hry na schovávačku, kde každá civilizácia je zároveň hľadačom aj skrývajúcim sa. V tejto hre by odhalenie seba mohlo viesť k zničeniu civilizácie inými, vyspelejšími civilizáciami. Preto zostať tichý a skrytý je najlogickejšou a najbezpečnejšou voľbou.
Táto hypotéza naznačuje, že vesmír nie je priateľské miesto, ale skôr miesto, kde každá civilizácia súťaží o zdroje a prežitie. Naznačuje, že dôvod, prečo sme ešte neobjavili žiadny mimozemský život, je ten, že každá civilizácia sa skrýva v kozmickom temnom lese.
Jednoduchý život vs. komplexné civilizácie
Ale možno predbieháme udalosti a život je oveľa rozšírenejší a menej záhadný, než si myslíme, aspoň pokiaľ ide o jednoduché formy života, ako sú mikroorganizmy.
Nebol by som prekvapený, keby som zistil, že život existoval na Marse, možno dokonca stále existuje pod povrchom, ale bol by som veľmi prekvapený, keby tam bolo niečo iné než v najlepšom prípade jednobunkové organizmy. Avšak otázka je o mimozemšťanoch, o civilizáciách. Nevieme to. Trochu sme hľadali, máme program SETI, nič sme nepočuli. Astronómovia majú pre to výraz, nazývajú to „veľké ticho“.
Ale je možné, že biológovia, s ktorými hovorím, majú tendenciu povedať: pozrite sa na históriu života na Zemi, potom sa zdá jasné, že približne tri miliardy rokov alebo tak po vzniku života asi pred 3,8 miliardami rokov až do menej než miliardy rokov dozadu to bol jednobunkový život. Komplexný mnohobunkový život je relatívne nedávny vývoj.
Na Zemi sme mali asi štyri miliardy rokov na prechod od vzniku života k civilizácii. A ak je to akýmkoľvek spôsobom typické, a to nevieme, potom vám astronómovia povedia, že možno nie je toľko svetov, ktoré zostali dostatočne stabilné dostatočne dlho, aby tento proces pokračoval. Nevieme to. Kľúčový bod je tu, že je aspoň predstaviteľné, že svety ako tento sú veľmi vzácne v tom zmysle, že existuje veľmi komplexný ekosystém civilizácií a inteligencie. Môžete argumentovať, že by mohla byť v priemere jedna na galaxiu.
Čo ak existuje viac civilizácií v našej galaxii?
Ale čo ak je v galaxii viac než len jedna civilizácia? Možnosť existencie viacerých inteligentných civilizácií v našej galaxii otvára úplne novú oblasť možností. Čo ak sa snažia nadviazať s nami kontakt, ale my nepočúvame?
Jedno riešenie Fermiho paradoxu naznačuje, že nedostatok dôkazov o mimozemskom živote je spôsobený obrovskými vzdialenosťami medzi civilizáciami. Ale čo ak jednoducho nedávame pozor? Signál „Wow!“ je hlavným príkladom potenciálneho kontaktu od inej civilizácie, ktorý sme mohli prepásť.
Rádiový teleskop nazývaný Big Ear zaznamenal rádiový signál z okolia súhvezdia Strelec a toto je výtlačok z tej noci. Bol to pulz, ktorého vrcholný jas bol viac ako 30-násobkom jasu rádiového pozadia z galaxie. Je to vlnová dĺžka svetla rádiových vĺn vyžarovaných atómami vodíka, takže celá obloha žiari na tejto vlnovej dĺžke.
V 50. rokoch 20. storočia rádioastronómovia špekulovali, že ak by mimozemská civilizácia chcela komunikovať s nami, mohla by si vybrať túto veľmi špeciálnu prirodzenú vlnovú dĺžku, aby nám poslala svoju správu. Bolo to také prekvapivé, že keď to o niekoľko dní neskôr spozoroval astronóm menom Jerry Ayman, zakrúžkoval ten pulz, 72-sekundový záblesk rádiových vĺn, a napísal vedľa neho „wow“. Tak sa toto stalo známym ako signál „Wow!“.
Moderné hľadanie mimozemského života pomocou AI
Ak zažmúrite, mohli by ste to prehliadnuť, ale vesmír nám neustále posiela signály – od hučania hviezd až po praskanie čiernych dier. Sme obklopení elektromagnetickou aktivitou. Ale čo ak niektoré z týchto signálov neboli len náhodný kozmický šum? Čo ak to boli správy od inteligentných civilizácií ďaleko za hranicami našej vlastnej?
To je otázka v jadre iniciatívy Breakthrough Listen – tímu vedcov používajúcich AI na hľadanie technosignatúr z iných planét v našej galaxii. Nie je to ľahká úloha. Vesmír je chaotické, hlučné miesto a oddeliť potenciálne mimozemské signály od všetkého ostatného pozadia je ako hľadanie ihly v kozmickom kope sena. Ale tu prichádza na rad AI.
Tým, že naučíme stroje rozpoznávať vzory, môžeme presievať obrovské množstvo údajov pri hľadaní tej prchavej mimozemskej správy. A funguje to. V skutočnosti najnovší prelom pochádza od študenta Torontskej univerzity, ktorý vyvinul algoritmus strojového učenia, ktorý dokáže odfiltrovať najsľubnejších kandidátov na technosignatúry. Len nedávno algoritmus zistil osem veľmi podozrivých rádiových signálov, čím otvoril úplne novú oblasť možností v hľadaní mimozemského života.
Ako pokračujeme v prehľadávaní oblohy, počúvaní najslabších šepotov mimozemskej technológie, jedna vec sa stáva jasnou: vesmír je rozsiahly, tajomný a plný prekvapení. Kto vie, aké ďalšie tajomstvá čakajú na odhalenie? Takže majte uši otvorené a myseľ ešte viac, pretože ďalšia správa, ktorú dostaneme, by mohla zmeniť všetko, čo si myslíme, že o vesmíre vieme.
Obrázky: AI, Zdroj: ScienceTime24