Naša modrá planéta v obrovskom vesmíre
Zem – náš domov, drobná modrá bodka v obrovskom kozmickom oceáne. Na tomto drobnom zrnku prachu žije každý, koho ste kedy poznali, každý človek, ktorý kedy existoval, a odohralo sa tu každé príbeh, ktorý bol kedy vypovedaný. Naša cesta za pochopením skutočnej veľkosti vesmíru začína práve tu.
Blízke telesá našej slnečnej sústavy
Prvou zastávkou na kozmickej ceste je Mesiac, vzdialený približne 384 000 kilometrov. Ak by ste k nemu cestovali autom rýchlosťou 100 km/h, trvalo by vám to viac ako 160 dní. Z tohto lunárneho pohľadu sa Zem javí ako krehký modrozelený guličku, čo nám pripomína našu vlastnú nepatrnosť.
Ďalším významným bodom je Slnko, vzdialené približne 150 miliónov kilometrov (1 astronomická jednotka). Svetlu trvá 8 minút a 20 sekúnd, kým prekoná túto vzdialenosť. Kommerčné lietadlo by letelo k Slnku viac ako 19 rokov. Táto obrovská dištancia ilustruje, aké nesmierne priestory nás oddeľujú už v rámci našej vlastnej planetárnej sústavy.
Vonkajšie oblasti slnečnej sústavy
Mars, náš červený sused, sa pohybuje vo vzdialenosti 54,6 až 401 miliónov kilometrov. Cesta k nemu komerčným lietadlom by trvala vyše 50 rokov. Ešte ďalej sa nachádza Neptún, ľadový obor vzdialený 4,5 miliardy kilometrov. Svetlu trvá vyše 4 hodiny, kým k nemu dorazí zo Slnka.
Voyager 1, najvzdialenejší objekt vytvorený človekom, prekonal za 40 rokov viac ako 22 miliardy kilometrov. V roku 1990 zachytil slávny obrázok bledomodrej bodky – Zeme z vzdialenosti 6 miliárd kilometrov. Tento záber pripomína našu zodpovednosť za jediný domov, aký máme.
Hranice našej sústavy a medzihviezdny priestor
Na okraji slnečnej sústavy sa rozprestiera Oortov oblak, hypotetická sféra ľadových telies siahajúca až do vzdialenosti 1,9 svetelného roka. Tu sa slnečný vietor stretáva s medzihviezdnym prostredím – hranica známa ako heliopauza.
Najbližšia hviezdna sústava Alpha Centauri leží 41,3 bilióna kilometrov (4,4 svetelných rokov) od nás. Voyageru by cesta k nej trvala 70 000 rokov. Táto nesmierna vzdialenosť ukazuje, aké výzvy predstavuje medzihviezdna cestovanie.
Štruktúry galaktických mierok
Naša galaxia, Mliečna cesta, má priemer 100 000 svetelných rokov a obsahuje stovky miliárd hviezd. Ľudská rádiová bublina (oblast priestoru, kam dosiahli naše signály) sa rozprestiera len do 100 svetelných rokov. Väčšina galaxie o našej existencii nevie.
Lokálna skupina galaxií, do ktorej patríme, zaberá priestor 10 miliónov svetelných rokov. Susedné galaxie sú od nás tak ďaleko, že ich svetlo k nám putuje milióny rokov. V superklustere Virgo (110 miliónov svetelných rokov) sme len jednou z tisícoviek galaxií.
Najväčšie známe štruktúry
Laniakea, naša domovská superkluster, siaha do vzdialenosti 500 miliónov svetelných rokov a obsahuje hmotu 100 miliónov miliárd Sĺnk. V jej srdci leží Veľký atraktór, gravitačná anomália ovplyvňujúca pohyb galaxií. V tejto obrovskej štruktúre je naša galaxia len drobným prvkom.
Hranice pozorovateľného vesmíru
Pozorovateľný vesmír má priemer 93 miliárd svetelných rokov. Napriek tomu, že vek vesmíru je len 13,8 miliardy rokov, expanzia priestoru spôsobuje, že najvzdialenejšie oblasti sa od nás vzďaľujú rýchlosťou vyššou ako svetlo. To, čo leží za týmto horizontom, zostáva navždy skryté – možno sú tam celé galaxie a divy, ktoré nikdy nespatríme.
Obrázky: AI, Zdroj: ScienceTime24
Pridaj komentár