Kofeín a jeho vplyv na mozog
Mnohí ľudia tvrdia, že bez kávy nevedia začať deň, a majú čiastočne pravdu. Kofeín, ktorý káva obsahuje, poskytuje rad zdravotných výhod vrátane zvýšenej kognitívnej funkcie a bdelosti. Avšak v priebehu času si na jeho účinky vytvárame toleranciu, čo znamená, že musíme piť čoraz viac kávy, aby sme dosiahli rovnaké účinky.
Kofeín ovplyvňuje centrálnu nervovú sústavu. Neuróny v mozgu majú špecifické receptory, na ktoré sa viaže neurotransmiter adenozín. Počas dňa adenozín spôsobuje únavu, čo nám pomáha zaspať v noci. Kofeín má však podobnú molekulárnu štruktúru ako adenozín a „predbieha“ ho, čím zabraňuje vzniku únavy. Kofeín tiež stimuluje centrálnu nervovú sústavu tým, že podporuje uvoľňovanie ďalších neurotransmiterov, ako sú noradrenalín, dopamín a serotonín. To môže zlepšiť reakčný čas a náladu, ale môže tiež zvýšiť srdcovú frekvenciu a u niektorých ľudí spôsobiť úzkosť. Niektoré štúdie tiež naznačujú, že kofeín môže byť škodlivý pre tráviaci systém a jeho nadmerné množstvo môže mať aj preháňajúci účinok.
Mrznutie mozgu: Prečo sa to deje?
Pocit „zamrznutia mozgu“ je známy každému, kto rýchlo zje zmrzlinu alebo vypije veľmi studený nápoj. Táto ostrá bolesť v hlave nie je len trestom za zhovievavosť. K „zamrznutiu mozgu“ dochádza kvôli náhlej zmene teploty v ústach, čo spôsobuje rýchle zúženie ciev na podnebí. To následne spôsobí rozšírenie mozgových ciev, čo aktivuje trigeminálny nerv a vyvolá bolesť.
Ako sa tomu vyhnúť? Znížte teplotný rozdiel medzi ústami a jedlom. Napríklad namiesto jedenia ľadu skúste piť studenú vodu alebo pomalšie konzumujte zmrzlinu. Tým sa vyhnete náhlym zmenám teploty a s tým spojenej bolesti.
Čo sa stane, ak nespíme?
Spánok je kľúčový pre zdravie. Keď spíme, telo uvoľňuje látky bojujúce proti infekciám, ako sú protilátky a cytokíny, ktoré bojujú proti baktériám a vírusom. Niektorí vedci tvrdia, že už po jednej noci zlého spánku dochádza k výraznému poklesu produkcie imunitných buniek bojujúcich proti rakovine. Nedostatok spánku tiež zvyšuje produkciu toxického proteínu v mozgu nazývaného beta-amyloid, ktorý je spojený s Alzheimerovou chorobou. Zároveň sa ťažšie vytvárajú nové spomienky, takže čím menej spíte, tým je pravdepodobnejšie, že zabudnete spomienky z bezesných nocí.
Spánok tiež reguluje chuť do jedla. Ak nespíte, telo zvyšuje produkciu hormónu ghrelín, ktorý spôsobuje hlad. To je dôvod, prečo po bezesnej noci môžete mať chuť na jedlo a cítiť sa unavene. Hlboký spánok znižuje srdcovú frekvenciu a funguje ako prirodzený regulátor krvného tlaku, čo je prospešné pre kardiovaskulárny systém. Niektoré štúdie naznačujú, že ak pravidelne zle spíte, môžete mať vyššie riziko fatálneho infarktu.
Deja vu: Prečo sa to deje?
Deja vu je pocit, že sme už niečo zažili, hoci sme to v skutočnosti nezažili. Vedci majú rôzne teórie o tom, prečo k tomu dochádza. Jedna teória hovorí, že deja vu vzniká v dôsledku mierneho oneskorenia v spracovaní informácií mozgom, takže zážitok interpretujeme ako dva oddelené javy. Ďalšia teória, známa ako hypotéza priestorového vnímania, tvrdí, že mozog rozpozná nové miesto ako podobné niečomu, čo sme už zažili. Napríklad horský hrebeň môže pripomínať obchod s lampami, ktorý sme navštívili pred rokmi. Tretia teória naznačuje, že deja vu sa vyskytuje, keď sa mozog pokúša opraviť nepresnú spomienku. Časové laloky signalizujú predným častiam mozgu, že sa opakuje minulý zážitok, ale rozhodovacia časť mozgu zistí, že to nie je logicky možné. Tento pocit krížového odkazovania spomienok je tým, čo nazývame deja vu.
Hovorenie a chodenie zo spánku: Prečo sa to deje?
Bežnou mylnou predstavou je, že by sme nemali prebudiť človeka, ktorý chodí zo spánku. V skutočnosti je úplne bezpečné jemne ho vrátiť do postele. Tí, ktorí chodia alebo hovoria zo spánku, to robia počas NREM spánku (non-rapid eye movement), keď nesnívame tak intenzívne. Presná príčina somnambulizmu (chôdze zo spánku) nie je známa, ale ak máte príbuzných, ktorí chodia v spánku, je pravdepodobnejšie, že budete tiež chodiť v spánku. Tento jav je častejší u detí a v období stresu, ale nie je dôvod na obavy.
Motýle v bruchu: Prečo ich máme?
Pocit „motýľov v bruchu“ zažívame, keď sme úzkostní, vzrušení alebo stresovaní. Tento pocit je výsledkom bojovej alebo únikovej reakcie tela na stres. Telo uvoľňuje stresové hormóny, ako sú adrenalín a kortizol, čo vedie k zvýšenej srdcovej frekvencii a prúdeniu krvi do svalov. Tieto fyzické zmeny spôsobujú onen šimravý pocit v žalúdku. Vagus nerv, sieť nervových vlákien medzi mozgom a tráviacim systémom, zohráva kľúčovú úlohu v tejto komunikácii.
Zdroj informácii: bbcearth.com/science
Pridaj komentár