Existuje možnosť, že minulosť, prítomnosť a budúcnosť sú už zakódované v kozmickej modrej tlači? Čo ak naše tradičné koncepty času nie sú také pevné, ako si myslíme? Predstavte si, že sa pozeráte na nočnú oblohu – obrovské plátno posiate nespočetnými hviezdami. Každý svetelný bod je moment z minulosti zachytený v kozmose, ktorý existuje už miliardy rokov. Ale čo ak by sme mohli rozbiť hranice času nielen na to, aby sme reflektovali minulosť, ale aj aby sme zachytili náhľady na to, čo sa ešte len má udiať?

Teória relativity a čas

Táto myšlienka môže znieť ako niečo z oblasti sci-fi, no revolučné teórie Alberta Einsteina naznačujú, že čas nie je lineárny a nemenný tok, ktorý zažívame v každodennom živote. Einsteinova teória relativity naznačuje, že medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou nie je žiadny zásadný rozdiel. Tento ohromujúci koncept je spojený s teóriou blokového vesmíru, ktorá vníma časopriestor ako obrovský, nemenný štvorrozmerný blok. Z tejto perspektívy existujú všetky momenty v čase – minulosť, prítomnosť a budúcnosť – súčasne.

Ako vnímať čas v každodennom živote?

Počas storočí sme sa ako ľudstvo naučili merať čas s veľkou presnosťou. Vyvinuli sme rôzne typy hodín, ktoré sa postupne zdokonaľovali a dokážu merať časové intervaly medzi udalosťami s úžasnou presnosťou. Napriek tomu sme stále zápasili s pochopením toho, čo čas vlastne je. Zatiaľ nemáme odpoveď na túto otázku, ale máme určité základné pochopenie vlastností času. Napríklad, všetci sa zhodneme, že správne fungujúce a nastavené hodiny tikajú rovnakým tempom a sú synchronizované. Tiež sa zhodneme na tom, ako dlho trvá určitá udalosť a kedy sa udalosti dejú súčasne.

Rýchlosť svetla a subjektivita času

Konštantná rýchlosť svetla však naznačuje, že všetky tieto predstavy sú nesprávne. Hovorí nám, že správne fungujúce hodiny sa nemusia vždy zhodovať, že sa nemusíme zhodnúť na tom, čo sa deje súčasne, a ani na tom, ako dlho trvá určitá udalosť. Predstavte si jednoduchý príklad: vy a váš priateľ sledujete futbalový zápas s oneskoreným prenosom. Váš prenos je o minútu pozadu, takže dôležitý gól vnímate v rôznych momentoch. Tento príklad môžeme zväčšiť na kozmickú úroveň. Keď idete po ulici a stretnete priateľa, ktorý ide opačným smerom, v tom istom momente v galaxii Androméda môže pokročilá mimozemská civilizácia rozhodovať, či vyslať inváznu flotilu na Zem. Podľa Andromédskeho paradoxu, ktorý poukázal Roger Penrose, pre jedného z vás by mimozemšťania ešte ani nerozhodli, kým pre druhého by flotila už mohla byť na ceste.

Predurčenosť a slobodná vôľa

Tieto úvahy nás vedú k hlbokým filozofickým otázkam. Ak je budúcnosť predurčená nemennými zákonmi fyziky, ako to ovplyvňuje naše chápanie slobodnej vôle? Sú naše činy len hraním scénára napísaného od úsvitu času, alebo máme skutočnú možnosť formovať svoje osudy? Otázka slobodnej vôle sa stáva ešte zložitejšou, keď uvažujeme o zdanlivo jednoduchých rozhodnutiach. Napríklad, ak dostanete dve pracovné ponuky naraz, váš výber môže pôsobiť ako osobný akt rozhodovania. Determinista by však argumentoval, že tento výber bol nevyhnutný a predurčený všetkými vašimi predchádzajúcimi skúsenosťami, vzdelaním a preferenciami.

Superdeterminizmus a kvantová mechanika

Koncept superdeterminizmu naznačuje, že naše rozhodnutia nemusia byť skutočne naše a že dokonca aj vedecké experimenty môžu byť ovplyvnené skrytými silami. Táto radikálna myšlienka hovorí, že vesmír skrýva svoju pravú podstatu a núti nás veriť, že máme slobodnú vôľu, hoci všetko môže byť predprogramované. Napriek tomu mnohí fyzici a filozofi nesúhlasia s prísne deterministickým pohľadom. Kvantová mechanika svojou inherentnou náhodnosťou naznačuje, že udalosti nemusia byť úplne predprogramované. Neurovedy zasa naznačujú, že naše mozgy majú určitú mieru flexibility pri rozhodovaní.

Čas ako emergentná vlastnosť

Výskum v oblastiach, ako je slučková kvantová gravitácia, skúma možnosť, že čas sám o sebe môže byť kvantovaný. To znamená, že čas by nebol dokonale hladký, ale skladal by sa z malých nedeliteľných častíc. Toto vyvracia tradičný koncept blokového vesmíru, kde je čas vnímaný ako nepretržitý tok. Fyzici tiež skúmajú koncepty, ako je previazanosť a retrokauzalita, ktoré môžu radikálne zmeniť naše chápanie toku času.

Záverečné úvahy

Einsteinove myšlienky, koncepty ako superdeterminizmus a možnosť, že čas je emergentná vlastnosť, nás núti prehodnotiť naše najzákladnejšie predstavy o realite. Vesmír je zrejme oveľa komplexnejší a inšpiratívnejší, než si vieme ľahko predstaviť. Tieto myšlienky nás pozývajú na ďalšie skúmanie, otázky a objavovanie hlbokých záhad sveta, v ktorom žijeme.

Zdroj informácii: ScienceTime24