Mliečna cesta, špirálovitá galaxia, je ozdobená množstvom plynov a prachu, ktoré nazývame hmloviny. Každý z nás má svoju obľúbenú hmlovinu. Osobne milujem hmlovinu HSE Head, ktorá vyzerá úžasne. Hmlovina Mačacie oko ma vždy fascinovala, no mojou najobľúbenejšou je Mliečny pás v súhvezdí Orión. Hmlovina Orión je možno najlepším miestom na pochopenie evolúcie hviezd. Je jednou z najznámejších hmlovín, pretože ju môžete vidieť voľným okom pri pozorovaní nočnej oblohy. Ľudia ju pozorujú už po stáročia. Mayovia zo Strednej Ameriky ju nazývali „ohniskom stvorenia“. A mali takmer pravdu, pretože takmer každá fáza životného cyklu hviezdy je v tejto hmlovine viditeľná. Nemôžeme pochopiť životný cyklus hviezd bez pochopenia životného cyklu hmlovín, pretože sú navzájom prepojené.

Intrígie a tvorba hviezd

V hmlovine Orión vidíme všetko – od masívnych hviezd na pokraji smrti až po novorodené hviezdy obalené plynom. Vidíme komplexné zhluky materiálov a tenké závoje obklopujúce novorodené hviezdy. Stĺpy plynu sa navzájom kolidujú, hviezdy sa prebíjajú cez mraky plynu a túto činnosť môžeme pozorovať priamo pred našimi očami. V roku 2018 NASA pomocou nových údajov vytvorila prelomovú 3D vizualizáciu interiéru hmloviny Orión. Prvýkrát v histórii máme správne nástroje na prieskum srdca týchto hmlovín. Srdce hmloviny obsahuje zoskupenie mladých hviezd, ktoré vytrhávajú nabité častice v solárnych vetroch a vytvárajú okno do jej vnútra. Svetlo hviezd v zoskupení energizuje okolitý plyn, čo spôsobuje, že žiara ružovou a modrou farbou. Modrá pochádza zo svetla horúcich mladých hviezd, ktoré sa odráža od prachových častíc, zatiaľ čo ružová pochádza z vodíkových atómov žiariacich ako nesvetelná rúrka.

Zrodenie hviezd

Jedným konkrétnym typom hmloviny je tmavá hmlovina, kde koncentrácia prachu blokuje viditeľné svetlo hviezd za ňou, čím vytvára tmavé tvary, ako je hmlovina HSE Head. Táto hmlovina je taká veľká a hustá, že má dostatok hmoty na vytvorenie asi 30 hviezd veľkosti nášho Slnka. Vďaka detektorom, ktoré dokážu vidieť v infračervenom svetle, môžeme teraz preniknúť hlboko do hmloviny a nahliadnuť do jej srdca. Hoci ľudia nedokážu vidieť infračervené svetlo, môžeme ho cítiť ako teplo. Infračervené detektory nám prezrádzajú, že tieto tmavé mraky majú veľmi nízke teploty, stovky stupňov Fahrenheita pod mrazom, no hlboko vnútri sa nachádzajú horúce body.

História a vznik Mliečnej cesty

Ak chceme rozkódovať históriu Mliečnej cesty, musíme začať na samom začiatku – s Veľkým treskom pred 13,8 miliardami rokov. Univerzum sa zrodilo ako čistá energia, ale po 300 000 rokoch sa energia ochladila na vodíkový a héliový plyn. Celé univerzum bolo jednou obrovskou hmlovinou. Prvotná hmlovina sa začala rozpadať na menšie hrudky, ktoré sa zrútili do diskov so superhorúcimi guľami plynu vo svojich jadrách. Prvé hviezdy sa zapálili a začali ako takmer čistý vodík, no ako starnú, vytvárajú ťažšie prvky. Veľa z týchto prvých jednoduchých hviezd bolo masívnych, no nemali dlhý život – rýchlo spotrebovali svoju zásobu vodíka a vybuchli, čím vytvorili zložitejšie prvky, ktoré sa rozptýlili späť do prvotnej hmloviny. Druhá generácia hviezd vznikla a zomrela, pridávajúc ešte viac prvkov do kozmického mixu. Každá nasledujúca generácia mala viac a viac prvkov než predchádzajúca, čím vytvorila bohatú kozmickú symfóniu medzi hviezdami a hmlovinami, ktorej sme teraz aj my súčasťou.

Zdroj informácii: www.sciencechannel.com