V našom výskume analyzujeme dlhodobé účinky elitného vysokoškolského vzdelania, konkrétne jeho vplyv na manželský trh a medzigeneračné výsledky. V oblasti manželského trhu skúmame rozhodnutie o vstupe do manželstva a to, či prijatie na elitnú univerzitu ovplyvňuje nielen rozhodnutie zosobášiť sa, ale aj výber partnera. Zaujíma nás, či sú charakteristiky manžela/manželky odlišné, ak študent študuje na elitnejšej inštitúcii.
Medzigeneračné výsledky
V druhej oblasti sa zameriavame na výsledky detí. Skúmame, či prijatie na elitnú univerzitu ovplyvňuje rozhodnutie mať deti, ich počet, načasovanie, ale aj charakteristiky detí, ako sú ich budúce príležitosti. Tieto faktory meriame prostredníctvom výsledkov detí v štandardizovaných testoch.
Výskumné výzvy a metódy
Pri skúmaní dlhodobých účinkov elitného vzdelania čelíme dvom hlavným výzvam. Prvou je identifikácia kauzálneho účinku elitného vzdelania, pretože ľudia, ktorí študujú na týchto univerzitách, sú často vybraní na základe svojich schopností, čo môže ovplyvniť ich dlhodobé výsledky aj bez ohľadu na samotné štúdium. Na vyriešenie tohto problému využívame metódu centrálneho priraďovania študentov na univerzity na základe ich preferencií a výsledkov prijímacích testov. Táto metóda nám umožňuje porovnávať výsledky študentov, ktorí boli prijatí na elitnú univerzitu, s tými, ktorí tesne neprešli prijímacím testom.
Druhou výzvou sú požiadavky na údaje. Naša metóda, známa ako regresná diskontinuita, vyžaduje veľké množstvo administratívnych údajov o uchádzačoch o štúdium, ktoré musíme sledovať až do ich 40. rokov života, aby sme mohli pozorovať ich manželské a reprodukčné rozhodnutia. Na tento účel sme použili historické údaje o uchádzačoch o štúdium z 90. rokov, ktoré sme digitalizovali a porovnali s informáciami o ich manželstvách a deťoch.
Zistenia v oblasti manželského trhu
Naše zistenia ukazujú, že prijatie na elitnú univerzitu má významný vplyv na manželský trh, ale len u žien. Ženy, ktoré študujú na elitnejšej univerzite, majú manželov, ktorí sú výrazne inteligentnejší (podľa výsledkov prijímacích testov), častejšie študovali na špičkových inštitúciách a pochádzajú z privilegovanejších rodín. U mužov sme takéto účinky nezistili.
Medzigeneračné účinky
V oblasti detí sme nezistili žiadne účinky na plodnosť – teda na pravdepodobnosť mať deti, ich počet alebo načasovanie. Avšak zistili sme významné účinky na výsledky detí. Tieto medzigeneračné účinky sú podobné pre mužov aj ženy. Deti rodičov, ktorí študovali na elitnej univerzite, dosahujú výrazne lepšie výsledky v povinných štandardizovaných testoch, čo má dôležité dôsledky pre ich budúce príležitosti.
Mechanizmy za účinkami
V prípade manželského trhu zisťujeme, že univerzity fungujú ako miesta stretávania, čo prispieva k výberu partnera. Zároveň môže hrať rolu aj to, že štúdium na elitnej inštitúcii zvyšuje atraktivitu jednotlivca alebo mení jeho sociálnu sieť, čo ovplyvňuje manželské výsledky. V prípade medzigeneračných účinkov sú mechanizmy odlišné pre mužov a ženy. U mužov je kľúčovým faktorom zvýšenie investícií do detí, zatiaľ čo u žien je to kvalita manžela, ktorý má vyššie vzdelanie a lepšie socioekonomické postavenie.
Dopady na spoločnosť
Naše zistenia pomáhajú vysvetliť tzv. „záhadu vysokého školstva“, kedy ženy v posledných desaťročiach nielen dobehli, ale aj predbehli mužov v počte študentov na univerzitách. Tento jav je prekvapujúci vzhľadom na nižšiu mieru účasti žien na trhu práce. Naše výsledky naznačujú, že dôležitým faktorom sú manželské trhy, kde štúdium na elitnej univerzite prináša ženám výhody pri výbere partnera. Zároveň naše zistenia vyvolávajú otázky o úlohe štátnych dotácií na vysoké školstvo, najmä elitné inštitúcie. Ak je významná časť výhod elitného vzdelania spojená s manželským trhom a nie s trhom práce, môže to mať dôsledky pre spoločnosť, najmä v oblasti nerovnosti a sociálnej mobility.
Zdroj informácii: https://lt.org
Pridaj komentár