Teória Veľkého tresku poskytuje už dlho nápovedu pre pochopenie totálneho začiatku, z ktorého vznikla všetka známa hmota, energia, priestor a čas. Napriek tomu zostáva otázka, ktorá vyvoláva pochybnosti o samotných základoch nášho kozmického naratívu: Existoval vesmír pred tým naším? Hoci množstvo empirických dôkazov podporuje myšlienku, že vesmír sa rozširuje a ochladzuje už posledných 14 miliárd rokov, predstava, že začal treskom, je stále len špekuláciou. Táto teória je založená na extrapolácii späť v čase, pričom sa predpokladá, že rovnice platia aj za podmienok, ktoré sme nikdy netestovali. Preto samotná teória Veľkého tresku neposkytuje konkrétne detaily o tom, čo predchádzalo singularite, alebo či vôbec niečo existovalo pred ňou.
Hranice fyziky a filozofie
Aby sme odpovedali na otázku, či niečo existovalo pred našim vesmírom, musíme sa ponoriť do oblasti, ktorá presahuje možnosti tradičných teleskopov. Dostávame sa do špekulatívneho, no fascinujúceho územia, kde sa prelínajú fyzika, filozofia a kozmológia.
Keď sa pozrieme späť cez kozmickú časovú os a priblížime sa k singularite, z ktorej náš vesmír pravdepodobne vznikol, stretávame sa s hranicou, ktorá odporuje zákonom fyziky, aké poznáme. V tejto fáze raného vesmíru hľadajú vedci stopy nie v hviezdach, ale v matematických a teoretických základoch, ktoré naznačujú, že náš Veľký tresk možno nebol úplným začiatkom. Tento výskum je ešte dôležitejší vzhľadom na pozorovanie, že vesmír sa rozširuje čoraz rýchlejšie – jav, ktorý stále mätie vedeckú komunitu.
Repulzívna gravitácia a inflačné pole
Jednou z teórií, ktorú mnohí fyzici a kozmológovia prijímajú, je myšlienka, že gravitácia môže mať dve formy. Bežná forma gravitácie, ktorú poznáme, je príťažlivá – keď niečo pustíte, padá k Zemi, pretože Zem a objekt na seba vzájomne pôsobia. Avšak Einsteinove rovnice umožňujú, aby gravitácia bola aj odpudivá. Tento typ gravitácie môže tlačiť von, namiesto toho, aby len priťahovala.
Ak bol raný vesmír naplnený rovnomernou energiou, ktorú nazývame inflačné pole, mohol byť vystavený práve tejto odpudivej gravitácii. Tá by spôsobila, že všetko by sa začalo rýchlo rozširovať. „Tresk“ Veľkého tresku by tak mohol byť výsledkom odpudivej gravitácie, ktorá rozšírila malú oblasť priestoru.
Cyklické modely vesmíru
Nie všetci vedci sa zhodujú na tom, čo spôsobilo toto zrýchlenie, čo len pridáva na intrige okolo našich kozmických počiatkov. Niektoré hypotézy a teoretické modely naznačujú, že náš vesmír nemusel vzniknúť z ničoho.
Nekonečný cyklus expanzií a kontrakcií
Cyklické modely predpokladajú, že vesmír prechádza nekonečným cyklom expanzií a kontrakcií, známych ako Veľké tresky a Veľké kolapsy. Podľa tejto teórie sa náš súčasný rozširujúci sa vesmír nakoniec zrúti späť do singularity, aby znova explodoval v novom Veľkom tresku.
Albert Einstein uvažoval o možnosti cyklického vesmíru ako o alternatíve k modelu rozširujúceho sa vesmíru. Avšak rané pokusy o túto teóriu zlyhali kvôli problému s entropiou. Podľa druhého termodynamického zákona môže entropia len narastať, čo spôsobilo, že cyklický vesmír sa zdal byť neudržateľný.
Nové teórie a pochybnosti
Podľa Paula Steinhardta nedávne pokroky naznačujú, že jediný spôsob, ako vysvetliť homogénnosť a izotropiu vesmíru na veľkých škálach, je predpokladať, že vesmír najprv prešiel obdobím ultrapomalého stláčania. To vedie k novej cyklickej teórii vesmíru, v ktorej Hubbleov parameter, hustota energie a teplota oscilujú periodicky, ale mierka rastie exponenciálne z jedného cyklu do druhého.
Napriek tomu, nedávne štúdie uverejnené v dvoch výskumných prácach spochybňujú myšlienku cyklicky sa obnovujúceho vesmíru. Namiesto toho naznačujú, že vesmír, ktorý pozorujeme, môže byť jedinečnou udalosťou, nie súčasťou nekonečného cyklu tvorby a zničenia.
Hawkingov model bez hraníc
Podľa Stephena Hawkinga stav vesmíru po Veľkom tresku nezávisí od ničoho, čo sa mohlo udiať predtým, pretože deterministické zákony, ktoré riadia vesmír, sa v čase Veľkého tresku rozpadli. Hawking navrhol model, v ktorom vesmír nemá hranice v čase. Namiesto singularity by raný vesmír prešiel fázou rýchlej expanzie, ktorú by poháňali kvantové efekty. Podľa tohto modelu vesmír nemá počiatok v tradičnom zmysle slova.
Multivesmír a interakcie s inými vesmírmi
Zástancovia teórií multivesmíru navrhujú, že náš vesmír je len jedným z mnohých v rozsiahlej multiverze. Podľa týchto teórií by za našim kozmickým horizontom mohlo existovať nekonečné množstvo vesmírov, každý so svojimi vlastnými fyzikálnymi zákonmi, históriami a konfiguráciami. Tento koncept otvára možnosti vysvetlenia niektorých kozmických záhad, ako napríklad prečo sú fyzikálne konštanty v našom vesmíre tak presne vyladené pre život. Podľa najnovších teoretických štúdií sa náš vesmír nemusí rozširovať izolovane, ale mohol by sa spájať s novovznikajúcimi „detskými“ vesmírmi, čo by prispelo k jeho pokračujúcej expanzii. Táto myšlienka naznačuje, že kozmos je oveľa dynamickejší a prepojenejší, ako sme si predstavovali.
Zdroj informácii: ScienceTime24
Pridaj komentár