26.12.2015 zdroj: www.veda-technika.sk

Slovenskí vedci v spolupráci s kolegami zo zahraničia publikovali prácu, pri ktorej skúmali fosílie zachované v morských sedimentoch, a v rámci ktorej rekonštruovali tvar tela fosílie bzdochy do takej miery, kedy je rekonštruovaný 3D model detailnejší, ako keby sme fosíliu študovali pod mikroskopom alebo voľným okom. Skúmaným prostredím bolo okolie obce Cerová, ktoré klasifikujeme ako flyšové (sú to sedimentátne komplexy tvorené predovšetkým prieskovcom a ílovcom), a z ktorého skamenelina pochádza.

Pri fosíliach sa doteraz predpokladalo, že tretí rozmer časom zanikol, alebo došlo k jeho narušeniu z dôvodu deformácie vplyvom tlakov vyšších vrstiev pôsobiacich na tie, ktoré sa nachádzajú nižšie (a teda sú obvykle staršie). V priebehu miliónov rokov totiž nové vrstvy horniny prekrývajú tie staršie, čím samozrejme robia objavovanie starých organizmov, ktoré kedysi obývali Zem, obtiažnejšie. Ak by ale tento proces nefungoval, sotva by vedci mohli nájsť akékoľvek fosílie.

Samotná rekonštrukcia tvaru organizmu, ktorý sa v sedimentoch hornín zachoval pri nových metódach zobrazovania nespočíva len v statickom fotografovaní nájdeného fosílneho útvaru, alebo v manuálnom prekreslení, no následne aj v kobminovaní metód fotografovania a úprav pomocou bežných aplikácií typu Adobe Photoshop, či CombineZP, spolu s využitím na mieru vytvoreného programu a hardwarového riešena zvaného KVANT, ktorý bol vyvinutý priamo pre účel tohto výskumu, a ktorého aplikáciou dochádza v rámci jednej z metód k fúzii lineárnych profilov s cieľom dosiahnutia 3D mapy skúmaného objektu.

Výhodou novej metódy je zobrazenie tretieho rozmeru skúmaného objektu, ktorý často pri fosíliach chýba, keďže, ako je spomenuté vyššie, ten sa považoval za chýbajúci vplyvom tlakov, ktoré vo vrstvách hornín mali spôsobiť deformáciu tejto vlastnosti. Vďaka tomuto výskumu ale vedci dospeli k poznaniu, že tretí rozmer odzrkadľuje stav organizmu tesne po smrti, čo umožňuje vytvárať trojrozmerné modely akejkoľvek fauny a flóry, ktorá sa z minulosti zachovala iba vo forme fosílií

V rámci výskumu bola vyvinutá aj druhá metóda, taktiež s cieľom získania tretieho rozmeru, a spočíva v tzv. fotogrametrickom skenovaní, pri ktorom dochádza k skenovaniu povrchu, a pri ktorom sa pre docielenie bodového skenovania využíva infračervený skener.

Preskúmaním fosílie pomocou metód spomenutých vyššie bolo na základe tvaru hlavy, tvaru štetín exoskeletonu nájdenej fosílie, a iných jednoznačne určené, že skúmaná fosília patrí do rodu Sehirus, a zároveň bolo možné dokázať, že sa jedná o nový druh Sehirus carpathiensis, ktorý nebol doposiaľ popísaný. S pomocou nových metód je klasifikácia nájdeného organizmu jednoduchšia, pretože zvyšuje pravdepodobnosť pozitívnej identifikácie, a to za predpokladu, že je fosília zachovaná v dobrom stave. Porovnanie nájdeného kamenného odtlačku tela rastlín a živočíchov s už existujúcimi druhmi je vďada 3D modelovaniu jednoduché, pretože stačí porovnávať záznamy v rámci databáz.

Novo identifikovaný druh je spolu so Sehirus robustus relatívne veľký s dĺžkou tela 10,8mm pre S. carpathiensis, a 10,0 až 12,0mm pre S. robustus.