domov - Vzdelávanie

Vzdelávanie


vzdelavaniePrirodzeným spoločensko-hospodárskym vývojom v poslednom období sa vygenerovala celospoločenská potreba prijatia stratégie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva (ďalej len stratégia CŽV a CŽP) ako nástroja na formovanie vedomostnej spoločnosti, ktorej formovanie je jednoznačne prioritou vlády, deklarovanou v Programovom vyhlásení vlády SR, v súlade s programovým cieľom : "Vláda SR považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu, pretože len takáto spoločnosť je predpokladom demokratického rozvoja, vedecko-technologického pokroku, hospodárskeho rastu a sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a rastu)

Rozvoj technológií, nástup informačnej spoločnosti, globalizácia ekonomiky a premeny trhu práce podčiarkujú strategický význam vzdelávania, výchovy a učenia. Perspektíva rozvoja každej krajiny je učiaca sa spoločnosť, v ktorej už nestačí len získať iniciačné vzdelanie, aby občan celý život pracoval a zapájal sa do života spoločnosti. Vzniká potreba celoživotného vzdelávania. Jej napĺňanie si kladie za cieľ predovšetkým vytváranie podmienok pre poskytovanie možností a účasti na vzdelávaní pre všetkých občanov. Zároveň sa plnia aj významné spoločenské ciele, ako zvyšovanie schopností občanov uplatniť sa na trhu práce v meniacich sa spoločensko-ekonomických podmienkach, osobný rozvoj jednotlivca v súlade s jeho potrebami a schopnosťami, zvyšovanie účasti občanov na riadení spoločnosti, podpora spoločenskej súdržnosti, aktivity zamerané na trvalo udržateľný rozvoj.

Biela kniha Európskej komisie Vyučovanie a vzdelávanie – Smerom k učiacej sa spoločnosti (1995) bola základnou platformou pre prípravu ďalších materiálov. Európska komisia (ďalej len "EK") v nej zdôraznila potrebu zamerania sa na širokú základňu vedomostí a rozvíjanie schopností jednotlivca zamestnať sa a zaradiť sa do ekonomického života. Zároveň EK predložila návrhy piatich hlavných cieľov smerujúcich k budovaniu učiacej sa spoločnosti (podpora záujmu o získavanie nových vedomostí, užšia spolupráca škôl a podnikov, boj proti vylúčeniu z dôvodov zdravotného postihnutia alebo sociálne znevýhodneného prostredia, ovládanie troch jazykov Európskeho spoločenstva, rovnocenný prístup k investíciám do odbornej prípravy).

Celoživotné vzdelávanie zahrnuje spolu výchovné a vzdelávacie aktivity uskutočňované v školskom subsystéme vzdelávania (materské, základné, stredné a vysoké školy) a v subsystéme mimoškolského vzdelávania (podnikové, rezortné, záujmové, občianske, iné vzdelávanie). Prvý subsystém označujeme aj ako formálne vzdelávanie, druhý ako neformálne vzdelávanie. Oba subsystémy vzdelávania možno charakterizovať ako organizovanú činnosť cielenú na získanie vedomostí, schopností a zručností potrebných pre výkon konkrétnych činností, pričom v oboch systémoch je uskutočňovaná inštitucionálne, je štruktúrovaná podľa cieľov, počtu hodín a podpory učenia sa. EK však v poslednom období kladie zvýšený dôraz na činnosť vzdelávajúceho sa subjektu a k obom uvedeným subsystémom pripája informálne (neinštitucionálne) učenie sa - vychádzajúce z každodenných aktivítspojených s prácou, rodinou alebo voľným časom; toto učenie sa nie je štruktúrované, nevedie k získaniu osvedčenia, je skôr príležitostné, nezámerné.

V oblasti hodnotenia kvality vzdelávania sú pre formálne vzdelávanie na základných a stredných školách vypracované učebné osnovy predmetov a v nadväznosti naň sú pripravované a overujú sa vzdelávacie a výkonové štandardy. Ako potrebné sa v súčasnosti ukazuje zmeniť alebo podľa potreby spracovať a používať vzdelávacie štandardy na priebežné aj výstupné hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. V súvislosti s obsahom vzdelávania je potrebné uskutočniť komplexnú kurikulárnu transformáciu, vypracovať nové osnovy, učebnice a študijné materiály s moderným obsahom rešpektujúcu okrem iného i európsku dimenziu vo vzdelávaní. V súvislosti s odborným vzdelávaním v obsahu vzdelávania absentuje jeho užšie prepojenie na potreby trhu práce. V oblasti vysokého školstva je kvalita vzdelávania zabezpečovaná akreditáciou študijných programov, ktoré uskutočňujú fakulty vysokých škôl a pravidelnou komplexnou akreditáciou činností vysokých škôl v 6-ročných intervaloch.

V oblasti neformálneho vzdelávania zatiaľ neexistuje účinný systém hodnotenia kvality. Problémom je absencia rámcových štandardov, určujúcich minimálne základné požiadavky pre určitý odbor činnosti. Vzdelávacie inštitúcie poskytujúce vzdelávanie mimo formálneho systému fungujú na báze ponuky a dopytu na trhu práce. Neexistuje systém, ktorý by vo všeobecnosti monitoroval kvalitatívnu úroveň poskytovania služieb v oblasti ďalšieho vzdelávania. Zákonom je upravené overovanie kvality ďalšieho vzdelávania formou akreditácií vzdelávacích aktivít, ktoré udeľujú na základe splnenia zákonom stanovených podmienok akreditačné komisie (napr. pre ďalšie vzdelávanie, pre špecializované činnosti v oblasti telesnej kultúry). Na slovenskom vzdelávacom trhu však pôsobia aj vzdelávacie inštitúcie, ktoré o akreditáciu vzdelávacích aktivít nežiadajú, keďže táto nie je zo zákona povinná. Chýba systém prípravy odborníkov pre oblasť ďalšieho vzdelávania (poradcovia, metodici, lektori, manažéri vzdelávania).

Podporované zahraničné univerzitné blogy o pokročilom vzdelaváni:
http://writing.colostate.edu/community/blogs/blog.cfm?blogid=132007 - Speaker of the SFB - Education
http://writing.colostate.edu/community/blogs/blog.cfm?blogid=124298 - Natural Sciences - Colorado University
http://openit.focl.edu.pl/ - OPEN IT university Network
http://www.focl.edu.pl/ - Educational systems around the world
http://university.edu.rs/ - University of World
https://blogs.lt.vt.edu/aaronphipps - Enviro Tech – Virginia Polytechnic Institute and State University
http://blogs.lt.vt.edu/futuretech/ - Virginia Polytechnic Institute and State University in Blacksburg