29.8.2011 zdroj: SITA v spoluprácií s SAV

Z Bratislavy by sa malo stať vedecké mesto, ktoré prinesie špičkové vedecké výsledky pre celé Slovensko. To je myšlienkou projektu Bratislava – vedecké mesto XXI. storočia. V utorok sa na pôde bratislavského magistrátu konalo prvé stretnutie štyroch hlavných nositeľov projektu – primátora hlavného mesta Milana Ftáčnika, predsedu Slovenskej akadémie vied prof. Jaromíra Pastoreka, rektora Univerzity Komenského v Bratislave prof. Karola Mičietu a rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave doc. Roberta Redhammera.

Ako na tlačovej besede po stretnutí uviedol primátor, inštitúcie reprezentujú kompetenčné centrum, ktoré je prepojením akadémie vied, vysokých škôl a priemyselných podnikov. Priemyselné podniky sú pritom odberateľmi vedeckých myšlienok, ktoré prenášajú do praxe. Milan Ftáčnik konštatoval, že 50 percent vedecko-výskumnej základne Slovenska je koncentrovaných práve v Bratislave. V hlavnom meste chcú preto rozvíjať priestor pre Slovenskú akadémiu vied na Patrónke, rozvíjať Mlynskú dolinu a zvážiť ich možné prepojenie cestou, aby sa uľahčil presun osôb medzi týmito miestami.

Mesto sa chce na projekte podieľať tak, že poskytne mestské pozemky na rozvoj Patrónky a Mlynskej doliny, bude sa podieľať na budovaní dopravnej infraštruktúry a bude spolupracovať v rámci stavebných konaní. "Drvivú väčšinu peňazí chceme využiť na stavby," uviedol predseda Slovenskej akadémie vied prof. Jaromír Pastorek s tým, že investovať sa bude do toho, čo už existuje, pôjde napríklad o rekonštrukcie budov. Podľa neho sa v Bratislave za posledných dvadsať rokov nevybudovala žiadna významná vedecká alebo vzdelávacie inštitúcia.

Hlavnou myšlienkou projektu "Bratislava - vedecké mesto XXI. storočia" je nepodporovať veľa malých projektov, ale zamerať sa na niekoľko z nich, ktoré môžu priniesť špičkový výsledok vo vede, výskume, vzdelávaní a premietaní poznatkov do praxe. Podľa Milana Ftáčnika podporovať by sa malo "to najlepšie, čo v Bratislave máme", teda biomedicína, podpora materiálov a energetiky a informačné a komunikačné technológie. V rámci projektu chcú do Bratislavy prilákať aj študentov, ktorí odchádzajú do Viedne a Bratislavy. "Chceme im ukázať, že špičková veda sa dá robiť aj v Bratislave," povedal Ftáčnik. Ako dodal rektor Univerzity Komenského v Bratislave prof. Karol Mičieta, hlavné mesto by sa malo stať konkurencieschopné na európskej úrovni v oblasti vedy aj vzdelávania.

Rozpočty univerzít sú pritom v európskych hlavných mestách podľa neho často 10 až 20 násobne vyššie ako rozpočet slovenských univerzít. Rektor Slovenskej technickej univerzity doc. Robert Redhammer informoval, že študenti v Bratislave tvoria 10 percent populácie a predstavujú tretinu študentov celého Slovenska. Program Bratislavy ako vedeckého mesta by mal byť v tomto programovacom období financovaný z nerozdelených 140 miliónov eur v rámci Operačného programu veda a výskum. V programovacom období 2014 – 2020 sa chcú uchádzať o ďalšie peniaze z eurofondov. Milan Ftáčnik odhaduje, že Bratislava by mohla získať od 350 do 500 miliónov eur na vedu a výskum.