domov - Veda a Technika v SR - Lisabonská zmluva a Slovensko

Lisabonská zmluva a Slovensko 


lisabonska zmluvaStrategická správa o obnovenej lisabonskej stratégii konštatuje iba obmedzený pokrok Slovenska v oblastiach modernizácie školstva a vedy, riešenia dlhodobej nezamestnanosti a zlepšenia podnikateľského prostredia v predchádzajúcom trojročnom programovom období. Slovensko sa následne v procese vyjednávaní o zavedení eura na politickej úrovni zaviazalo, že opatrenia v zmysle odporúčaní európskych inštitúcií prijme. Aj z Konvergenčnej správy Európskej komisie na rok 2008 vyplýva, že absencia takýchto opatrení posilňuje riziká členstva SR v eurozóne a vyzýva vládu, aby v kľúčových oblastiach premenila záväzky na konkrétne činy. Cieľom predkladaného materiálu je poskytnúť úvodný impulz pre modernizačné úsilie a rámcovo načrtnúť konkrétne opatrenia vo vymenovaných oblastiach. Program Slovensko 21 teda nemá ambíciu byť uceleným strategickým materiálom. Cieľom je namiesto veľkolepých plánov prezentovať špecifické kroky, ktoré budú znamenať citeľnú zmenu s jasným vymedzením zodpovednosti a možnosťou odpočtu plnenia.

Tieto konkrétne opatrenia sú formulované na základe existujúcich zistení a odporúčaní domácich i zahraničných expertných analýz a vychádzajú z princípov uvedených nižšie. Z predkladaného materiálu vyplynú operatívne dokumenty, ktoré budú obsahovať hĺbkové zdôvodnenie a analýzu opatrení, ako aj špecifikovať konkrétne parametre opatrení. Prípadné zmeny nastavenia výšky transferov z verejných rozpočtov budú plne rešpektovať fiškálny rámec na roky 2009-2011 schválený v rámci východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2009-2011 a zároveň zásadu, že modernizačné snahy musia priniesť prospech pre občanov. Čerpanie štrukturálnych fondov EÚ bude taktiež reflektovať opatrenia programu. Program Slovensko 21 je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, cieľmi lisabonskej stratégie ako aj s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Je založený na nasledovných zásadách:

  • decentralizácii rozhodovania na úroveň, kde je najviac informácií a aj správne motivácie pre efektívne rozhodovanie
  • zvýšení transparentnosti a efektívnej inteligentnej regulácii
  • presvedčení, že úlohou modernej sociálno-demokratickej vlády je vytvárať prostredie motivujúce rozvoj, nie direktívne určovať priority rozvoja

a zohľadňuje nevyhnutnosť:

  • mobilizácie ľudského potenciálu naprieč socioekonomickým spektrom
  • podpory vertikálnej a horizontálnej sociálnej mobility, a reálneho zabezpečeniarovnakých príležitostí aj pre sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľstva vo všetkých regiónoch
  • podpory kapacít vytvárať, získavať a využívať nové poznatky

Štruktúra predkladaného materiálu je nasledovná. Opatrenia sú z časového hľadiska členené na krátkodobé a strednodobé. V rámci tohto členenia sa delia na štyri prioritné oblasti verejnej politiky: výskum, vývoj a inovácie, vzdelávanie, zamestnanosť a skvalitnenie podnikateľského prostredia, lepšiu reguláciu a vyššiu transparentnosť. Krátkodobé opatrenia uvedené v tomto programe sú pripravované už v súčasnosti, a budú uvedené do praxe alebo sa aspoň legislatívne upravia do konca roku 2008. Informáciu 5 o priebežnom plnení krátkodobých opatrení predložia príslušné implementačné orgány lisabonským koordinátorom t.j. podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a ministrovi financií Slovenskej republiky, do 3. septembra 2008. Táto informácia bude predložená na rokovanie vlády v septembri 2008 ako súčasť Národného programu reforiem. Odpočet plnenia krátkodobých opatrení predložia príslušné implementačné orgány lisabonským koordinátorom t.j. podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny a ministrovi financií Slovenskej republiky do 31. januára 2009.

Lisabonskí koordinátori následne predložia súhrnný materiál o plnení krátkodobých opatrení na rokovanie vlády. Strednodobé opatrenia budú do 7. júla 2008 rozpracované jednotlivými implementačnými orgánmi do podoby konkrétnych akčných plánov, ktorých vzor je prílohou materiálu. Garantom prípravy akčných plánov bude implementačný orgán uvedený ako prvý v zozname po priblížení konkrétneho opatrenia. Akčné plány budú okrem iného obsahovať analýzu súčasného a cieľového stavu prostredia, a kvantifikáciu vplyvov na verejné rozpočty. Proces prípravy akčných plánov a ich následnej implementácie bude koordinovaný národnými koordinátormi lisabonskej stratégie. Národní koordinátori budú do tohto procesu aktívne prispievať najmä prípravou záväznej štandardizovanej štruktúry akčných plánov (je prílohou tohto dokumentu), predbežnou konzultáciou ich základných téz a priebežnou konzultáciou pracovných verzií akčných plánov s jednotlivými implementačnými orgánmi. Akčné plány budú súčasťou

Národného programu reforiem SR, ktorý bude po schválení vládou SR predložený Európskej komisii v októbri 2008. Akčné plány budú reflektovať časový rámec Národného programu reforiem a mali by byť implementovateľné v horizonte súčasného volebného obdobia. Miera úspechu modernizačného programu bude závisieť od kvality sociálneho dialógu, ktorého účastníkom budú územné samosprávy, sociálni partneri a celá občianska spoločnosť. Opatrenia uvedené v tomto programe zatiaľ nezahŕňajú oblasť environmentálnej a energetickej politiky, klimatických zmien a vymožiteľnosti práva. Dôvodom je to, že sa tieto oblasti netýkajú priamo štrukturálnych politík súvisiacich so zavedením eura. Opatrenia energetickej a environmentálnej politiky v kontexte klimaticko-energetického balíčka však výrazne ovplyvnia štrukturálne politiky, a spolu s ďalšími uvedenými oblasťami sú nevyhnutné pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Opatrenia v týchto oblastiach budú rozpracované do podoby akčných plánov a stanú sa súčasťou Národného programu reforiem obdobným spôsobom, ako strednodobé
priority uvedené v tomto dokumente.